JERUZALEM. Po troch dňoch v stredu v Jeruzaleme opäť sprístupnili Chrám Božieho hrobu. Svätyňa bola zavretá od nedele. Šlo o protest kresťanských cirkví proti daňovej politike jeruzalemskej samosprávy. Informoval o tom na svojom webe denník The Times of Israel.
Dvere chrámu sa opäť otvorili o 04.00 h miestneho času. Správca chrámu Wadžíh Nusajba - moslim, ktorého rodina má na starosti otváranie chrámových dverí a prístup veriacich - pred novinármi uviedol, že sa teší z návratu pútnikov, a poďakoval sa všetkým, ktorí sa zaslúžili o obnovenie status quo.
Spor o platbu miestnych daní medzi jeruzalemskou samosprávou a kresťanskými cirkvami však stále nie je vyriešený. Izraelská vláda rozhodla o vytvorení pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať problémom výberu daní od cirkví. Vláda okrem toho oznámila, že zmrazila kontroverzný návrh zákona týkajúci sa predaja pozemkov cirkvami, a mesto Jeruzalem odložilo vyberanie daní za majetky vo vlastníctve cirkví.
Jeruzalemská radnica naďalej tvrdí, že kresťanské cirkvi mestu na daniach z nehnuteľnosti dlhujú v prepočte viac ako 186 miliónov dolárov. Ide o príjmy, ktoré kresťanské cirkvi majú z komerčných nehnuteľností: hotelov či obchodných prevádzok, ktoré neslúžia priamo na náboženské účely.
Chrám Božieho hrobu je podľa kresťanskej tradície postavený na mieste Ježišovho ukrižovania, pochovania a zmŕtvychvstania a patrí medzi najnavštevovanejšie kresťanské pamätihodnosti.
Vybudovať chrám na mieste označovanom ako Golgota či Kalvária, kde bol Ježiš ukrižovaný, nariadil v roku 326 n.l. rímsky cisár Konštantín I. Veľký, ktorý sám konvertoval na kresťanstvo. Podľa kresťanskej legendy Ježišov hrob a jeho kríž objavila v roku 325 n.l. Konštantínova matka, svätá Helena.
Chrám sa nachádza v Izraelom okupovanej východnej časti Jeruzalema. Stará sa oň spoločne šesť denominácií - rímskokatolícka cirkev, grécka pravoslávna cirkev, arménska apoštolská cirkev, sýrska pravoslávna cirkev, etiópska pravoslávna cirkev a koptská cirkev.
