PEKING, BRATISLAVA. Každá diktatúra si vytvára svoju mytológiu. V tej čínskej je kľúčovou postavou Mao Ce-tung, osvietený predseda, ktorý vytvoril čínsky štát rovnosti.
Čakanie v kúte sa končí, Čína ide ovládnuť svet Čítajte Počas jeho vlády však zároveň prebehli aj projekty ako kultúrna revolúcia či veľký krok vpred s desiatkami miliónov obetí.
Čínska propaganda síce priznáva, že boli chybou, no zároveň za to nemôže samotný líder, ale ľudia z jeho okolia, ktorým dôveroval a oni túto dôveru zneužili.
A preto, aby sa nič podobné neopakovalo, zaviedli po Maovej smrti kolektívnu vládu "tých najschopnejších". Prezident ostáva pri moci desať rokov, okrem neho kolektívne rozhoduje politbyro.
Doživotný vládca
Už čoskoro môže tento systém fungujúci štyri desaťročia skončiť. Komunistická strana navrhuje zmenu ústavy, aby prezident nemusel skončiť po dvoch funkčných obdobiach. Ešte na jar to odobrí čínsky parlament.
Odoberajte podcast: Apple podcasty (iTunes) | Spotify | RSS
Súčasnému prezidentovi Si Ťin-pchingovi sa druhé obdobia skončí v roku 2023, no po schválení ústavnej zmeny sa z neho môže stať doživotný vládca. V komunistickej diktatúre o svojej nenahraditeľnosti nemusí presviedčať ľud, stačí, ak si udrží priazeň dosadených členov straníckeho vedenia.
Tento limit pritom podľa Jona Sullivana, odborníka na čínsku politiku z Nottinghamskej univerzity, zabraňoval rozdeleniu na mocenské frakcie, ktoré prebiehalo v iných komunistických režimoch. Každá skupina totiž vedela, že ak bude pracovať na budovaní svojho vplyvu, dostane raz za pár rokov šancu vymeniť súčasných vládcov.
