PRAHA, BRATISLAVA. V máji minulého roka išlo skôr o nevydarený pokus o vtip ako o vážne mienenú vyhrážku, no v Česku sa znovu začína šíriť na sociálnych sieťach.
Nepotrebujú ani tlmočníka. Zeman s Putinom sa zhodli, novinárov treba obmedziť Čítajte „Ďalší novinári? Novinárov je príliš veľa, mali by sa likvidovať,“ povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi český líder Miloš Zeman, keď vchádzal po rokovaní v Pekingu na tlačovú konferenciu.
"Likvidovať nie, ale znížiť ich počet, to áno," reagoval Putin o niečo miernejšie.
„Atmosféra, ktorú politici vyvolávajú, vedie ľudí k tomu, že sa im znižuje prah citlivosti voči tomu, čo je možné a čo nie,“ hovorí pre SME po vražde slovenského novinára Jána Kuciaka investigatívec Jaroslav Kmenta, ktorý píše aj pre magazín Reportér. „V tomto vedia zájsť až na úplné dno.“
V podstate to schvaľujú
Zemanove útoky na novinárov podľa neho vytvorili atmosféru, ktorá viedla k napadnutiu novinára v prezidentovom volebnom štábe. V podobnom duchu sa pridáva aj premiér v demisii Andrej Babiš či pravicový extrémista Tomio Okamura.
„Politici svojim voličom hovoria, že ak si kopnú do novinárov, v podstate to schvaľujú,“ hovorí Kmenta a dodáva, že aj v Česku sa môže stať, že nakoniec sa obeťou vraždy pre svoju prácu stane novinár.
Situáciu je totiž podľa neho u nás i v Česku podobná. V oboch krajinách politici degradujú novinárov a stavajú ich na úroveň zločinu, tvrdí. „Táto atmosféra môže viesť k tomu, že nikto ublíži novinárovi,“ zdôrazňuje.
Od revolúcie zatiaľ v Česku nestalo, že by novinára zavraždili v súvislosti s jeho prácou, aj keď v roku 1992 nechal neskorší mafiánsky bos František Mrázek zavraždiť Pavla Dvořáka. Ten býval kúsok od mafiána v stredných Čechách a informácie o ňom vypúšťal do médií.
Mrázek si potom cez pražského mafiánskeho bosa najal vraha. „Keď prišiel k Dvořákovmu domu, otvorila mu jeho manželka v župane,“ popisuje samotnú vraždu Kmenta, ktorý o Mrázkovi napísal tri knihy.
„Povedal jej, že potrebuje nutne hovoriť s Dvořákom. Ona ho zavolala ku dverám. Keď Dvořák prišiel, vrah ho bez slova zastrelil,“ hovorí Kmenta a zdôrazňuje, že toto všetko sa zistilo až po Mrázkovej smrti v roku 2006. Až potom sa začali razantne vyšetrovať jeho staršie zločiny.
“Politici svojim voličom hovoria, že ak si kopnú do novinárov, v podstate to schvaľujú.
„
Za vraždu hrozí väzenie
Kľúčovým momentom pri vyhrážkach novinárom bol podľa Kmentu rok 2002, keď sa na verejnosť dostala správa o pokuse zavraždiť vtedajšiu investigatívnu novinárku MF Dnes Sabinu Slonkovú. Tá sa okrem iného zaoberala aj podozrivými majetkovými pomermi tajomníka ministerstva zahraničných vecí Karla Srbu a korupciou na ministerstve.
Tým sa tento prípad dostal do najvyšších sfér politik, priamo k vplyvnému členovi vlády Miloša Zemana Janovi Kavanovi, ktorý viedol českú diplomaciu. Srba si totiž objednal Slonkovej vraždu.
Najal si na to Karla Rziepela, no ten nevedel Slonkovú nájsť a nakoniec sa radšej sám prihlásil na polícii. Slonkovú od smrti delili hodiny. "Prišli za mnou policajti, že majú chlapa, ktorý mal úlohu zabiť ma," povedala vtedy podľa Idnes.cz. "Odmietala som možnej vražde uveriť, bolo to úplne absurdné."
Vražda novinára sa týka všetkých, novinári sú ušami a ústami verejnosti Čítajte Srba skončil vo väzení, za objednávku vraždy si nakoniec odsedel osem rokov. Pri predčasnom prepustení sa za neho zaručil Karel Srp z Jazzovej sekcie, blízky priateľ Miloš Zemana.
Po tomto prípade si českí politici a mafiáni podľa Kmentu uvedomili, že ak si ako nátlakovú metódu vyberú násilie, polícia ich bude intenzívne vyšetrovať a nakoniec môžu naozaj skončiť vo väzení.
Odvtedy podľa neho v Česku prevládajú iné metódy nátlaku. Prichádzajú napríklad anonymné maily s informáciami o počte detí a miestach, kde sa pohybujú. Ide skôr o zastrašovanie. "Ak by ma chceli naozaj zabiť, zrejme by ma nevarovali vopred,“ hovorí Kmenta.
Oveľa častejšie sú trestné oznámenia, súdne ťahanice, vyhrážky žalobou s likvidačným odškodným. Novinár sa dostáva do rizika aj vtedy, keď ide na osobné stretnutie s mafiánom.
Zbitý pred domom
„V Česku je násilie voči novinárom neobvyklé, možno preto sa môj prípad tak často spomína,“ hovorí pre SME Tomáš Němeček. Keď sa spomenú útoky na médiá, jeho meno napadne českým novinárom hneď po Slonkovej.
Němeček bol začiatkom roku 2004 šéfredaktorom magazínu Respekt. Dvaja jeho redaktori sa venovali výpalníkom na severe Čiech, ktorí vyvolávali bitky na diskotékach a potom od majiteľov pýtali peniaze, aby sa už bitky neopakovali.
Fico sľúbil odmenu milión eur za informácie, ktoré pomôžu objasniť vraždu novinára Čítajte Regionálne médiá o výpalníkoch nechceli písať, báli sa ich. Keď sa toho chytil Respekt, výpalníci sa snažili zohnať adresy redaktorov, ktorí o nich písali. To sa im nepodarilo, no Němeček bol ako jeden z konateľov firmy v obchodnom registri.
V jedno sobotňajšie ráno sa vracal domov z obchodu, keď ho pred bytovkou v Prahe čakali dvaja muži. „Napadli ma korenistým sprejom, začali ma udierať do brucha a kopať,“ hovorí Němeček. Potom ušli. Celé to prebehlo bez slova.
Mal modriny, ale žiadne zlomeniny alebo poškodené vnútornosti. „Vzhľadom na načasovanie, spôsob útoku a absenciu akéhokoľvek iného motívu sme usúdili, že to bolo spojené s článkami o výpalníkoch,“ hovorí Němeček.
Treba pokračovať
Bezprostredná súvislosť však nikto nedokázal. Mužov, ktorých Němeček a susedia identifikovali, najprv súd uznal vinnými, no po odvolaní ich oslobodil. Svedkovia si totiž neboli na sto percent istí, že to boli oni. „Ako právnik musím priznať, že v prípade neistoty sa súd musí prikloniť na stranu obžalovaných,“ priznáva.
Útok však jeho prístup k témam nezmenil. Hneď po návrate do redakcie rozhodol, že o téme sa bude písať ďalej. „Je dôležité, aby aj slovenskí novinári pokračovali v témach, ktoré začal Ján Kuciak,“ odkázal Němeček, ktorý už v médiách nepracuje.
