PRAHA, BRATISLAVA. Na tú otázku Andrej Babiš odpovedá už niekoľko mesiacov a rád by sa jej zbavil.
„Až do smrti a už sa ma to nepýtajte,“ povedal v stredu novinárovi, ktorý sa ho spýtal, či by Babišovo ANO nemohlo vytvoriť vládu, na ktorej čele by nesedel Babiš.

Tieto slová teda zopakoval aj po rokovaniach o možnej koalícii so sociálnymi demokratmi.
Ich podmienkou pritom oficiálne ostáva, aby na čele vlády nebol trestne stíhaný človek, teda Babiš obvinený z podvodu pri čerpaní európskych dotácií.
Teoreticky by preto rokovania nemali mať zmysel, no napriek tomu sa začínajú.
„Neriešili sme žiadne kreslá, neriešili sme žiadne personálie, diskutovali sme najmä o programe,“ povedal v stredu nový predseda sociálnych demokratov Jan Hamáček.
Dobrý pocit
„Z rokovaní mám dobrý pocit,“ povedal zas Babiš, ktorý sa posťažoval, že ostatné demokratické strany, okrem hnutia Starostovia, s ním ani nechcú rokovať.
Zloženie Poslaneckej snemovne
- ANO - 78 poslancov;
- ODS - 25 poslancov;
- Piráti - 22 poslancov;
- SPD Tomia Okamuru - 22 poslancov;
- Komunisti - 15 poslancov;
- ČSSD - 15 poslancov;
- KDÚ-ČSL - 10 poslancov;
- TOP 09 - 7 poslancov;
- Starostovia - 6 poslancov.
Na väčšinu treba 101 poslancov.
Samotná dohoda s ČSSD by však Babišovi na zostavenie vlády s väčšinou v Poslaneckej snemovni nestačila, a to ani v prípade, že by sa pridali Starostovia. Podporu od extrémistov okolo Tomia Okamuru zas odmietajú sociálni demokrati.
Preto Babiš po rokovaní s Hamáčkom a jeho prvým podpredsedom vyhlásil, že jedinou variantou je vláda s podporou komunistov. A ako Babiš rád dodáva, úplne najradšej by bol, ak by mohlo jeho hnutie vládnuť osamote len s podporou iných strán.
„Mať menšinovú vládu je obrovskou výhodou, je to praktické,“ povedal Babiš pre MF Dnes. „Skončil sa rezortizmus, zbytočné hádky, politikárčenie, fungujeme ako tím a je to oveľa efektívnejšie,“ pochvaľuje si svoju skúsenosť z čela vlády jednej strany, ktorá od polovice decembra funguje bez dôvery poslancov.
Za týchto podmienok môže teoreticky vládnuť až do ďalších riadnych volieb do snemovne v roku 2021, česká ústava totiž nestanovuje, dokedy má prezident vládu bez dôvery odvolať.