SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Utečenci, ktorí sa nemajú kam vrátiť. Ako žijú Palestínčania v Libanone

Nemôžu z nich byť právnici ani lekári, štátne školy a nemocnice nemajú zadarmo. Palestínčania v malom susednom štáte majú pocit, že nikam nepatria.

Palestínsky utečenecký tábor Nahr el-Bared na severe Libanonu najskôr armáda zrovnala so zemou, dnes ho budujú znova. (Zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

BEJRÚT. Ošarpané uličky vo vás môžu vzbudzovať pocit stiesnenosti – niektoré majú na šírku asi meter, ľuďom sa musíte vyhýbať vo výčnelkoch a dennému svetlu bránia desiatky elektrických káblov pár centimetrov nad hlavou chodcov.

Hustá pavučina káblov je často zlepená len páskami, občas cez ňu prekvapkáva voda z nočného dažďa, inokedy presakujú plastové potrubia ukryté medzi káblami. Stratiť sa je jednoduché – stačí zabočiť do zlej uličky a zmiznete v nekonečnom bludisku.

Stiesnenosť umocňujú aj portréty mladého muža s palestínskou vlajkou, rozvešané po stenách aj s trsom kvetov. Elektrické káble v kombinácii s vodou boli osudné aj jemu.

Káble v utečeneckom tábore Burdž Baradžní na okraji libanonského Bejrútu sú v mnohom symbolom situácie, v akej sa nachádzajú státisíce palestínskych utečencov.

Nedostatok financií, politické obmedzenia a beznádej bránia aj tomu, aby sa taký detail ako infraštruktúra v tejto štvrti zlepšili. Za posledných sedem rokov tu pritom elektrina popravila viac ako 50 ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Škola ako zbraň

Burdž Baradžní nie je obyčajný utečenecký tábor. Nemusíte tu prejsť cez kontrolné stanovište a nejde ani o komplex unimobuniek, v ktorých by ľudia žili. Desať minút cesty od luxusných hotelov, reštaurácií a jácht v centre Bejrútu žije v jednej štvrti asi 19-tisíc ľudí, prevažne Palestínčanov.

Hoci sem väčšina z nich prišla ešte v roku 1948 po konflikte s Izraelom, alebo sa tu narodili, dodnes sú považovaní za utečencov. Problém je, že sa nemajú kam vrátiť. Aspoň niektorí.

V Burdž Baradžní žije aj deviatačka Bajan Dawúdová. „Len cesta do školy je dosť nebezpečná. No ja sa nebojím, je to lepšie ako doma,“ hovorí. A keď hovorí doma, myslí Sýriu, z ktorej prednedávnom pre vojnu utiekla.

Desaťročné deti museli na úteku prekračovať mŕtve telá. Niektoré nevedia, či sú ich rodičia nažive, ťažko sa preto sústredia na matematiku či angličtinu.

Noha Ali, výchovná poradkyňa

Mnohé z detí, ktoré teraz sedia vo vyzdobenej triede bejrútskej školy Haifa, prežili mnohé traumy. „Desaťročné deti museli na úteku prekračovať mŕtve telá. Niektoré nevedia, či sú ich rodičia nažive, ťažko sa preto sústredia na matematiku či angličtinu,“ hovorí Noha Ali, poradkyňa v škole Haifa, ktorú prevádzkuje UNRWA – agentúra OSN pre palestínskych utečencov. Kým v Sýrii žili vo veľkých domoch, dnes býva viacero osôb spolu v tesných izbách v tábore, kde často vypadáva elektrina a chýba infraštruktúra.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bajan napriek tomu tvrdí, že chce sebe aj rodičom ukázať, že všetko zvládne. „Dvakrát týždenne cvičím tradičné palestínske tance, píšem poéziu. Pritom niektorí rodičia ani nechcú, aby ich dcéra chodila do školy,“ opisuje. „Vzdelanie je však najlepšia zbraň, akou sa dá bojovať,“ dodáva školáčka.

Na rozdiel od mnohých svojich spolužiakov má raz šancu, že sa vráti domov. V Sýrii mali pred vojnou k palestínskej menšine vrúcnejší vzťah ako okolité krajiny. Tu v Libanone sú navyše ďalšou príťažou - krajina už teraz nezvláda tých, ktorí sem prišli pred desiatkami rokov a nemajú kam odísť.

Konkurenční utečenci?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5977 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5977 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Izrael a Palestína

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Utečenecká kríza vo svete
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hrozby zabrali, ľudia prišli. Oravčania stáli v radoch už pred testovaním

Tri a pol percentu doteraz testovaných odhalili nákazu.

Čakanie na testovanie na Orave.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba i test.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Podcast Dejiny

Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Tretia dynastia z Uru vytvorila civilizačný vzor.

Podcast Dejiny - historický podcast v spolupráci s magazínom Historická revue.

Česko má nový rekord, prvýkrát pribudlo viac ako 15-tisíc nakazených

V Česku prudko rastie aj počet hospitalizácií. V nemocniciach je už viac ako päťtisíc pacientov s Covid-19.

V Česku bude nosenie rúšok povinné aj v autách a vonku na území obcí.

Pochod za autonómiu univerzít v Budapešti podporili aj odborári a zdravotníci

Tisíce demonštrantov zaplnili úsek Cesty slobody tlače a Rákociho cestu.

V prezidentských voľbách už hlasovalo viac ako 50 miliónov Američanov

O novom americkom prezidentovi sa rozhodne 3. novembra.