VARŠAVA, BRATISLAVA. Bielovežský prales dlho slúžil vedcom ako inkubátor toho, ako vyzerala kontinentálna Európa predtým, ako väčšinu jej územia človek odlesnil. Hustý les na poľsko-bieloruskom pohraničí s ihličnatými aj listnatými stromami, kde žijú zubry, rysy a vlky, je už mesiace konfliktným bodom medzi Bruselom a poľskou vládou.
Tá pred dvoma rokmi povolila až trojnásobne vyššiu ťažbu dreva, vrátane najprísnejšie chránených oblastí Bielovežského národného parku. Práve za zásahy do lesa chráneného v UNESCO zažalovala Poľsko aj Európska únia.
Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot v utorok povedal, že výrub v Bielovežskom pralese porušuje právo EÚ. Po mesiacoch politických naťahovačiek sa tak blíži verdikt, ktorý mnohí vnímajú ako ďalší nátlak z Bruselu.
Zoťali desaťtisíce stromov
“Bude trvať desaťročia, kým sa les obnoví. V minulom roku zoťali asi 180-tisíc stromov, čo je najväčšie číslo od skončenia komunizmu.
„
Poľsko v pralese ťažilo aj v čase, keď Súdny dvor EÚ rozhodol, že klčovanie je nelegálne. Napriek možnej pokute vo výške až 100-tisíc eur denne za každý deň rúbania, lesníci v práci pokračovali. Kvóty na ťažbu do roku 2021 pritom podľa agentúry Reuters už teraz dosiahli.
Vláda nateraz ťažbu zastavila, aby nátlak zo strany Bruselu znížila. Aktivisti, ktorí proti ťažbe bojujú, však nevedia, či to znamená úplný koniec ťažby.
„Nie sme si istí, či vláda zmenila názor. Ešte nie je neskoro, no v Bielovežskom pralese už je teraz veľa škody,“ hovorí pre SME Krzysztof Cibor z poľskej pobočky organizácie Greenpeace.
