BARCELONA. V snahe vyhnúť sa možnému uväzneniu španielskymi súdmi opustil Katalánsko ďalší politik presadzujúci nezávislosť tohto regiónu od Španielska. Ide o Annu Gabrielovú, predstaviteľku antisystémovej strany CUP, ktorá ušla do Švajčiarska a stala sa v poradí šiestym katalánskym politikom na úteku.
Dôvod svojho odchodu z Katalánska vysvetlila Gabrielová v rozhovore pre švajčiarsky denník Le Temps. Povedala, že v Španielsku by nemala záruku spravodlivého súdneho procesu, preto "hľadala krajinu, ktorá môže zaručiť rešpektovanie" jej práv.
Predvolal si ju súd
Gabrielová dostala predvolanie pred sudcu Najvyššieho súd v Madride, kde mala v stredu vypovedať v súvislosti s obvinením zo vzbury, poburovania a zneužitia verejných zdrojov. Hrozilo, že súd na ňu uvalí väzbu - podobne ako na štyroch ďalších separatistických politikov, ktorí sú vo väzbe už viac ako tri mesiace.

Podľa španielskej justície bola Gabrielová členkou "strategického výboru", ktorý mal Katalánsko doviesť k nezávislosti. Gabrielová uviedla, že sa na jeho zasadaniach zúčastňovala, pretože ich zvolával vtedajší katalánsky premiér Carles Puigdemont.
Gabrielová označila postup španielskych súdov a polície voči stovkám prívržencov nezávislosti Katalánska za "politické perzekúcie" a prirovnala to k situácii v Turecku, kde bolo po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat zadržaných viac ako 55-tisíc ľudí.
Politička, ktorá bola hovorkyňou strany Kandidátka ľudovej jednoty (CUP), vysvetlila, že jej odchod do Švajčiarska umožní aj to, aby kauza Katalánska získala medzinárodný rozmer, keďže takto môže byť v kontakte s rôznymi medzinárodnými organizáciami a Radou OSN pre ľudské práva sídliacou v Ženeve.
Chce požiadať o azyl
Španielsky minister spravodlivosti Rafael Catalá v reakcii na Gabrielovej odchod do zahraničia uviedol, že ide o prejav "veľkej nezodpovednosti".
V rozhovore pre denník Le Temps Gabrielová pripustila, že ak Španielsko požiada o jej vydanie na trestné stíhanie, môže vo Švajčiarsku požiadať o politický azyl.
Odchodom zo Španielska Gabrielová nasledovala príklad katalánskeho expremiéra Puigdemonta a štyroch bývalých ministrov jeho vlády, ktorí pred španielskou justíciou ušli do Belgicka. Všetci sú vo svojej vlasti obvinení zo vzbury, poburovania a zneužitia verejných zdrojov, za čo im hrozí do 30 rokov väzenia.
Vyšetrovanie španielskej justície a polície sa týka "tvrdého jadra" tábora separatistov - asi 30 ľudí, spomedzi ktorých štyria sú už viac ako tri mesiace vo vyšetrovacej väzbe.
Medzi zadržiavanými je aj bývalý predseda katalánskej vlády Oriol Junqueras. Vo väzbe je i Jordi Sánchez, väznený vodca Katalánskeho národného zhromaždenia (ANC), ktoré stálo pri zrode hnutia za nezávislosť Katalánska, a Jordi Cuixart zo združenia Ómnium Cultural venujúceho sa podpore katalánskeho jazyka a kultúry. Mimovládna organizácia Amnesty International považuje zadržiavanie "dvoch Jordiov" - ako ich volajú ich prívrženci - za prehnané.