MOSKVA. Neter švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý zmizol pred vyše 70 rokmi po tom, ako pomohol zachrániť najmenej 20-tisíc maďarských židov pred holokaustom, sa odvolá proti poslednému rozhodnutiu ruského súdu v žalobe rodiny, domáhajúcej sa súdnou cestou prístupu k originálnym archívnym materiálom ruskej tajnej služby FSB.
V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy to v stredu potvrdil Ivan Pavlov, advokát Wallenbergovej netere Marie Dupuyovej. Pavlov dodal, že po vyčerpaní všetkých možností na ruských súdoch sa jeho mandantka obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Dupuyová od ruských úradov žiada, aby rodine poskytli informácie o osude Raoula Wallenberga po jeho zatknutí v roku 1945. FSB túto žiadosť odmieta, pretože informácie, ktoré rodina požaduje, môžu diskreditovať ľudí, čo s Wallenbergovým osudom nemajú nič spoločné.
Wallenberg pôsobil počas druhej svetovej vojny ako tajomník švédskeho veľvyslanectva v Budapešti. V maďarskej metropole vytvoril niekoľko úkrytov pre židov a zaisťoval pre nich švédske cestovné pasy, čím im poskytoval ochranu. Pred deportáciou do koncentračných táborov tak zachránil najmenej 20-tisíc židov.
V januári 1945 Wallenberga v Budapešti zadržali sovietski vojaci. Jeho ďalší osud je dodnes neznámy. Podľa niektorých historikov bol dva roky po vojne zastrelený v moskovskej väznici. Podľa oficiálnej sovietskej verzie, na ktorej trvá i Rusko, diplomat zomrel v júli roku 1947 vo väzení KGB na Lubianke po srdcovom záchvate. Mnohí historici to však spochybňujú a tvrdia, že Wallenberg žil v Rusku ešte dlho potom.
Vlani koncom októbra švédske úrady vyhlásili Wallenberga za mŕtveho a ako dátum jeho smrti stanovili 31. júl 1952, keď mal 39 rokov.
Wallenberg bol okrem iného nositeľom titulu Spravodlivý medzi národmi, udeľovaného Izraelom osobám nežidovského pôvodu, ktoré prispeli k záchrane židov pred holokaustom.
