PRAHA, BRATISLAVA. Len tri dni po tom, ako v roku 2015 na výročie 17. novembra rečnil český prezident Miloš Zeman na jednom pódiu s protiislamským extrémistom Martinom Konvičkom, prišiel za prezidentom do Lánov kardinál Dominik Duka, hlava českých katolíkov.
Viedol tam výnimočnú omšu, vôbec prvú na tejto úrovni od roku 1921, keď zámok a priľahlý kostol štát kúpil pre prezidentov. Modlil sa za prezidentovo zdravie, celé to vraj bola iniciatíva katolíckej cirkvi.
Príliš úzke prepojenie so svetskou mocou je jedna z vecí, ktorú Dukovi vyčíta asi stovka signátorov pápežovi Františkovi. Žiadajú od neho, aby prijal Dukovu demisiu a na čelo českých katolíkov vybral niekoho iného.
Nahnedlé smerovanie cirkvi
Prechádzka prázdnou a o to viac rozhádanou Prahou. Nádej sa nečrtá Čítajte Duka totiž bude mať čoskoro 75 rokov a podľa kánonického práva bude musieť podať demisiu. Zvykom je, že pápež jeho pôsobenie o niekoľko rokov predĺži, urobil tak napríklad pri Dukovom predchodcovi Miloslavovi Vlkovi, ale nie je to povinné.
„Pápežovi Františkovi píšeme o tom, že nás trápi nacionalistické až nahnedlé smerovanie českej katolíckej cirkvi pod vedením kardinála Duku,“ povedal pre Lidovky.cz jeden z iniciátorov petície katolíckych laikov, filozof Jan Bierhanzl. „Prekáža nám jeho snaha o novú jednotu trónu a oltára, podpora niektorých pravicových populistov – prezidenta Zemana alebo Tomia Okamuru, predtým Václava Klausa.“
Ďalšou výčitkou totiž je, že Duka sa pridal k vlne odporu voči utečencom. Na rozdiel od pápeža, ktorý zdôrazňuje solidaritu s ľuďmi na úteku pred vojnou, Duka vyzdvihuje potrebu chrániť hranice.
