BRATISLAVA. Jadrový arzenál už oficiálne nebuduje, ale Irán sa stále chváli novými zbraňami. Minulý týždeň v Teheráne predviedol svoju balistickú strelu Ghadr s doletom 2- tisíc kilometrov.
Islamská republika opakuje, že ide len o obranné systémy, ktorých vývoj neporušuje dohodu o jadrovom programe z roku 2015 ani medzinárodné sankcie.
Tieto strely síce nemôžu zasiahnuť európske krajiny či Spojené štáty, ktoré kľúčovú dohodu z roku 2015 vyrokovali, no môžu ohrozovať ich spojencov v regióne.
Šialenec či stratég? Prečo Kim koná tak, ako koná Čítajte „Ghadr môže z iránskeho územia zasiahnuť Izrael,“ hovorí pre americký konzervatívny web Washington Free Beacon Behnham Taleblu, odborník na Irán z Nadácie na obranu demokracií.
Podľa webu ich buduje aj za peniaze, ktoré sa režimu uvoľnili po zrušení sankcií za zastavenie jadrového programu.
Irán sa navyše v štátnych médiách chváli, že nový systém sa vie vyhnúť protiraketovej obrane, keďže sa vie skryť pred radarmi. Teoreticky by mohol niesť aj jadrové hlavice.
12 900 kilometrov
je odhadovaný dolet najnovších severokórejských balistických striel. Zasiahnuť by vraj mohli celé územie Spojených štátov.
Výroba svetu na očiach
Irán síce nie je vo vojne so západnými mocnosťami, no v Sýrii podporuje režim diktátora Bašára Asada proti Západom podporovaným povstalcom. Financuje tiež libanonské hnutie Hizballáh, ktoré útočí na Izrael, aj ďalšie militantné skupiny neuznávajúce židovský štát.
