AJACCIO. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok pricestoval na ostrov Korzika. Macronova dvojdňová návšteva sa koná v čase, keď nacionalisti na ostrove výrazne posilnili svoje pozície a zvýšili svoj politický vplyv.
Vo svojom prejave, s ktorým vystúpil na úvod návštevy, Macron vyzdvihol rolu Korzičanov pri oslobodení Francúzska počas druhej svetovej vojny. Vzdal aj hold prefektovi Claudovi Erignacovi zastrelenému pred 20 rokmi v Ajacciu aktivistami na nezávislosť Korziky. Macron ich označil za teroristických extrémistov.
Macron: Francúzi sa obrátili vlastnému národu
"Korzika, hrdá a dôstojná, bola týmto zločinom pošpinená," povedal Macron. "To, čo sa tu odohralo 6. februára 1998, sa nedá ospravedlniť, obhájiť ani vysvetliť. Zabili ho, pretože slúžil Republike," uviedol Macron na adresu Erignaca.
"Francúzi sa obrátili proti vlastnému národu," dodal Macron, keď pripomínal tragické udalosti. Takýto čin nemá podľa neho nič spoločné s takzvaným oslobodzovacím bojom.
Atentát na Erignaca Francúzsko šokoval, pretože násilností na Korzike sa v tom čase dialo menej - často šlo o výbuchy náloží nastražených v autách alebo budovách a aktivovaných v noci, keď v nich nikto nebol.
Amnestia politickým väzňom
Francúzske médiá si všimli, že Macron počas svojej návštevy s korzickými nacionalistami ešte nerokoval, ale vo svojom prejave im vyslal dve jasné posolstvá: vyzval na jednotu Francúzska a avizoval, že spravodlivosti musí byť učinené zadosť, čím mal na mysli žiadosti korzických nacionalistov o udelenie amnestie ich "politickým väzňom".
Medzi nimi je aj Yvan Colonna, považovaný za strelca komanda, ktoré zavraždilo prefekta Erignaca.
Médiá zaregistrovali aj to, že Macron z programu svojej návštevy na Korzike vyškrtol schôdzku s miestnym starostom zvoleným za svoju stranu Republika v pohybe (LREM). Podľa kuloárnych informácií vedenie LREM mu vyčíta prílišný príklon k nacionalistom.
K Macronovej návšteve na ostrove došlo len niekoľko dní po tom, ako sa v uliciach Ajaccia konala za účasti tisícov ľudí demonštrácia na podporu požiadaviek korzických nacionalistov.
Tí chcú s Parížom rokovať o autonómii ostrova. Pred voľbami do ostrovného parlamentu, ktoré sa konali 10. decembra 2017, nacionalisti zmiernili svoju rétoriku a v súčasnosti sa už nezasadzujú za odštiepenie Korziky od Francúzska, ale chcú pre ostrov získať širšiu autonómiu.
Žiadajú tiež vládu v Paríži o celý rad zmien v ústave. Medzi nimi je požiadavka vyhlásiť korzičtinu - spolu s francúzštinou - za oficiálny jazyk a zaviesť aj štatút miestneho obyvateľa (rezidenta), aby sa zabránilo špekuláciám s nehnuteľnosťami.
