BRUSEL, BRATISLAVA. Do súdnej miestnosti v Bruseli vošiel potichu v sprievode kukláčov. Keď ho sudkyňa požiadala, aby potvrdil svoju identitu ako Salah Abdeslam, neodpovedal.
„Moje mlčanie zo mňa nerobí kriminálnika,“ povedal podľa BBC a začal hovoriť o diskriminácii moslimov.
Abdeslam počas procesu odmietol odpovedať na otázky sudkyne Čítajte Proces s mužom, ktorý má vinu za smrť 130 ľudí pri útokoch v Paríži v novembri 2015, je najsledovanejším súdom s teroristom za posledné roky.
Abdeslam, napojený na Islamský štát, mal zomrieť pri útoku, no jeho samovražedný opasok zlyhal. Belgická polícia ho chytila pri raziách až niekoľko mesiacov po útokoch v bruselskej štvrti Molenbeek a po tom, ako pri streľbe zranil niekoľko policajtov.
Belgické súdy pritom môžu Abdeslama odsúdiť len za tento incident, držbu ilegálnych zbraní a za napojenie na džihádistickú sieť – a to na maximálne 40 rokov. Čaká ho však aj súd v Paríži, ktorý sa bude zaoberať priamo útokom z novembra 2015.
Propaganda pre vrahov
Abdeslamov súd podobne ako iné procesy s teroristami vyvoláva kontroverzie. Aj v minulosti sa diskutovalo o tom, či sa súdy nemenia na šou, ktorá má ukázať snahu štátu potrestať vinníka, alebo či útočníci nedostávajú priestor na svoju propagandu.
“Nemyslíme si, že súd vytvoril alebo vytvorí nejakých imitátorov, no dúfame, že vzniknú imitácie podobných procesov.
„
Keď sa na jar v roku 2012 pred súd postavil Anders Breivik, proces mnohých šokoval.
Breivik, ktorý rok predtým zabil v Nórsku 77 ľudí, počas pojednávaní hajloval, hovoril o svojej nenávisti k menšinám a opisoval svoj útok ako najsofistikovanejší politický útok od druhej svetovej vojny.
„Spravil by som to znovu,“ povedal vtedy podľa agentúry Reuters.
