VIEDEŇ, BRATISLAVA. Asi tridsať prevažne postarších mužov sedí v uzavretej krčme za veľkým dubovým stolom, popíjajú pivo, vášnivo diskutujú a keď nálada stúpne, všetci si spoločne zaspievajú nemeckú pieseň. Za normálnych okolností by sa v miestnosti nachádzali len členovia prísne uzavretého spolku, v Rakúsku a Nemecku známeho ako Burschenschaft, v preklade Bratstvo.
“Stačí sa pozrieť, odkiaľ pochádza. Pochádza z prostredia Burschenschaftu, ktorý hľadí k nacistickej minulosti.
„
Štábu francúzskej stanice France24 sa však podarilo dostať medzi členov aj s kamerou. Len pár dní po kauze okolo rakúskeho Burschenschaftu Germania, ktorého členovia na stretnutiach spievali neonacistické piesne, aj zahraničné médiá zaujíma otázka, či sú tieto čisto mužské bratstvá skutočne napojené na krajnú pravicu.
Najmä po tom, ako si premiér Sebastian Kurz vzal za koaličného partnera populistickú stranu slobodných FPÖ. Stranu, ktorej viacerí členovia inklinujú ku krajnej pravici a ktorá je pre členov mnohých Burschenschaftov jasným favoritom.
Nie všetky musia byť extrémistické
Tradícia Burschenschaftov pochádza ešte z 19. storočia, keď začali vznikať v Nemecku a Rakúsku. Ich cieľ bol vtedy podobný ako dnes – zachovať nemecké tradície, piesne a ochrániť nemecký jazyk. V dnešnom ponímaní to často znamená napríklad odmietanie globalizácie, liberálnych hodnôt či migrantov.
Počas druhej svetovej vojny boli často aj antisemitské a tejto nálepky sa dodnes nezbavili.
