PEKING, BRATISLAVA. Len mesiac po 25. výročí masakru na Námestí nebeského pokoja nemecká kancelárka Angela Merkelová pripomenula, že aj ona vyrástla v komunistickom režime. A práve pre svoju minulosť vo východnom Nemecku vraj tak veľmi dobre rozumie, prečo aj Čína potrebuje slobodný dialóg.

„Pre mňa je tento dialóg veľmi dôležitou témou. Keď sa pred 25 rokmi vo východnom Nemecku odohrala pokojná revolúcia, ktorá viedla k pádu Berlínskeho múru, my sme ten slobodný dialóg získali,“ povedala v roku 2014 počas návštevy Číny na univerzite v Pekingu. „Myslím si, že aj tu v Číne je dôležité, aby ste mali slobodný dialóg.“
A čo ľudské práva?
Pred každou cestou západného politika do Číny mimovládne organizácie spomínajú, aké dôležité je hovoriť o ľudských právach. V skutočnosti sa to väčšinou skončí poznámkou v súkromí, ktorej obsah sa ani nedostane na verejnosť.
Pri vzťahoch s krajinou, v ktorej sa v politickej rovine netoleruje akýkoľvek odpor a odopiera sa právo na slobodu slova či zhromažďovania, sú pre väčšinu štátov dôležitejšie obchodné vzťahy.

Aj britská premiérka Theresa Mayová si počas tohtotýždňovej návšteve Číny pochvaľovala podpis zmlúv za viac ako desať miliárd eur. Zdôraznila tiež, že po budúcoročnom odchode Británie z Európskej únie už bude môcť Londýn uzatvárať vlastné obchodné zmluvy s inými štátmi, investície tak môžu naďalej rásť.
Ešte pred vycestovaním však bola o niečo ambicióznejšia aj v oblasti ľudských práv. Sľubovala, že bude hovoriť aj o téme ľudských práv a osobitného štatútu Hongkongu.
Ten Británia v roku 1997 Pekingu vrátila pod prísľubom, že bude dodržiavať motto Jedna krajina, dva systémy.
Slová odniesol vietor
Režim však potláča prodemokratické protesty a upevňuje si moc nad provinciou. Zasahuje aj do médií a súdnictva, ktoré si podľa dohody mali udržať svoju nezávislosť. Premiérku na nastolenie tejto témy vyzýval aj líder študentských protestov Joshua Wong.