BERLÍN, BRATISLAVA. Od čias nacizmu bola nemecká armáda v rozpínaní sa veľmi opatrná. Zahraničné misie boli často obmedzené či humanitárne a Nemecko nemalo svojou vojenskou silou nikomu pripomínať hrozbu. Predaj zbraní sa tak stal jedným z hlavných nástrojov zahraničnej politiky.
„Ak sa Nemecko vyhýba vojenským zásahom, potom nestačí, aby sme ostatné krajiny a organizácie len povzbudzovali. Týmto krajinám, ktoré sú pripravené zapojiť sa, musíme poskytnúť potrebné prostriedky. Poviem to jasne: zahŕňa to export zbraní,“ povedala v roku 2011 podľa magazínu Spiegel nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Keď sa pred dvoma týždňami na sýrskom pohraničí začal turecký útok na kurdské milície, medzi technikou sa objavili aj tanky nemeckej výroby. Niektoré politické strany hneď vyzvali na obmedzenie dodávok zbraní do Turecka. Turecko však patrí do NATO – a navyše Nemecko dodáva zbrane aj ďalším krajinám zapojeným do rôznych konfliktov. Otázne je, či výhodný biznis Nemci obmedzia, alebo či si budú klásť podmienky.

Odskočili od Jemenu
Nemecko patrí do prvej päťky krajín s najväčším exportom zbraní na svete. Vládne dáta ukazujú, že posledná vláda Angely Merkelovej medzi rokmi 2014 až 2017 schválila predaje zbraní v hodnote 25,1 miliardy eur, čo je o 21 percent viac ako počas predchádzajúcich štyroch rokov.
Zbrane však nešli len európskym krajinám či spojencom – podľa webu Deutsche Welle (DW) Nemecko dodávalo zbrane aj do Egypta, Spojených arabských emirátov alebo Kataru. Navyše, Merkelovej vláda priznala, že medzi rokmi 2016 a 2017 päťnásobne zvýšili dodávky zbraní pre Saudskú Arábiu.