Arogantná Macronova snaha trestať rozvráti Úniu, znie z Maďarska

BUDAPEŠŤ. Snaha francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona pokoriť odbojné členské štáty Európskej únie zaváňa aroganciou a neuspeje, odkázal do Paríža líder poslancov maďarského vládneho Fideszu Gergely Gulyás.

Na zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie aj na schválenie rozpočtu po roku 2020 treba jednomyseľnosť, pripomenul Gyulás. To podľa neho znamená, že navrhované sankcie voči Maďarsku a Poľsku za údajné obmedzovanie právneho štátu nemajú šancu, keďže Macron bude potrebovať aj hlasy trestaných štátov.

Prečítajte si tiež: Verejný nepriateľ Soros. Ako Orbán decimuje kritikov a ničí mimovládky

V týchto mesiacoch vlády členských štátov Únie pripravujú návrhy na zmenu fungovania spoločenstva.

Reagujú na sériu kríz - na krízu eurozóny, na britské hlasovanie za odchod, na najväčšiu utečeneckej kríze od druhej svetovej vojny a na ústup niektorých štátov od liberálnych hodnôt.

Ambiciózny Macron

Najambicióznejšie návrhy predniesol Macron, ktorý chce integráciu prehĺbiť prakticky vo všetkom, od obrany po ekonomiku. Takisto však vyzýva na sankcie voči členským štátom, ktoré podľa neho ustupujú od demokratických pravidiel.

„Ak západoeurópske štáty spúšťajú právne procesy proti východným členom len pre rozdiely v hodnotách, nemôže to fungovať,“ vyhlásil 36-ročný Gyulás. „Zničilo by to Európsku úniu.“

Maďarsko bolo v roku 2016 štvrtým najväčším príjemcom európskych dotácií (po Poľsku, Rumunsku a Grécku), dostalo o 3,6 miliardy eur viac ako do bruselského rozpočtu poslalo.

Ak by teda Macronove plány na potrestanie krajiny prešli, mohlo by to ohroziť aj maďarskú ekonomiku.

Gyulás snahu o potrestanie Maďarska a Poľska odmieta aj preto, že Francúzsko roky porušovalo európske pravidlá pre rozpočtové deficity a napriek tomu ho nikdy nepotrestali. Gyulás tiež pripomína, že Maďarsko podporilo niektoré Macronove návrhy, napríklad spoločnú európsku obrannú politiku.

„Macronove návrhy sú ako švédske stoly, na ktorých sú jedlá rôznej kvality,“ hovorí Gyulás. „Niektoré veci je dobré si odniesť k stolu, iné nie.“

Maďarsko je právny štát

Európsky parlament v súčasnosti diskutuje o tom, či má odporučiť odobratie hlasovacích práv Maďarska za sústavné porušovanie pravidiel právneho štátu. Podobný proces už Európska komisia spustila voči Poľsku.

Prečítajte si tiež: Ako sa z Orbána stáva diktátor? Otázky a odpovede o maďarskej demokracii

Komisia už prinútila Maďarsko zmeniť niektoré sporné zákony, ktoré vláda Viktora Orbána prijala po roku 2010 a ktorými menila pomery v maďarskom súdnictve.

To však premiérovi nebráni v budovaní toho, čo sám nazýva „neliberálnym štátom“. Teda štátu so silnou vládu a slabými kontrolnými mechanizmami.

„Maďarsko spĺňa všetky únijné kritériá na právny štát,“ tvrdí napriek tomu Gyulás, vyštudovaný právnik, ktorého vo Fidesze považujú za umiernený hlas. „Máme na to potvrdenie aj od Komisie, keďže sme sa dohodli na všetkých štyroch sporných témach.“

Orbán by mal v apríli dosiahnuť už tretie veľké volebné víťazstvo v rade. Doma aj v zahraničí ho obviňujú, že od návratu k moci v roku 2010 príliš zasahuje do nezávislých inštitúcií a médií.

Niečo medzi demokraciou a diktatúru

„Nastolil hybridný systém, niečo medzi demokraciou a diktatúrou,“ povedal zahraničným korešpondentom v Budapešti Gergely Karacsóny, kandidát opozičných socialistov na premiéra. „Žiadna maďarská nezávislá inštitúcia nemá na čele niekoho, ktorý by nebol prepojený na Fidesz.“

Medzi rozhodnutými voličmi mal v januárovom prieskume Fidesz viac ako polovičnú podporu, pomáha mu hospodársky rast, stúpajúce mzdy aj nekončiaca kampaň proti imigrantom, ktorá verejnej diskusii už viac ako dva roky.

Na druhom mieste je krajne pravicový Jobbik, socialisti majú menej ako 20-percentnú podporu. „Premiérová politická sila závisí od toho, akú má podporu,“ tvrdí Gyulás. „Kým je podpora silná, aj jeho politická sila ostáva silná.“