KAPSKÉ MESTO. Úrady štvormiliónového Kapského mesta v Juhoafrickej republike začnú vo štvrtok od miestnych obyvateľov vyžadovať dennú spotrebu vody do 50 litrov na osobu.
Limit sa tak zníži o 37 litrov, čím sa mesto snaží oddialiť okamih, keď bude musieť kvôli niekoľkoročnému suchu vypnúť dodávky postrádateľným odberateľom a nastoliť prídelový systém.
Agentúra Reuters naviac informovala, že znepokojivé nízke hladiny hlásia priehrady v Lesothe, z ktorých čerpajú vodu Johannesburg a Pretória.
Deň nula
Situácia v Kapskom meste už je prioritou aj pre vládu a úrady majú do konca týždňa oznámiť plány krízových opatrení.

Pokiaľ nezačne voda v priehradách napájajúcich obľúbený cieľ turistov na západe Juhoafrickej republiky pribúdať, potom prestane za niekoľko týždňov tiecť v domácnostiach či podnikoch.
Voda by sa mala následne rozdeľovať v dvoch stovkách výdajných miest najskôr pod dohľadom bezpečnostných zložiek.
„Deň nula“, ako je dátum zavedenia mimoriadnych opatrení označovaný, nastane, keď priemerná výška hladiny v nádržiach mesta klesne pod 13,5 percenta kapacity.
Momentálne je na 26 percentách a prekročenie obávanej hranice sa predpokladá na 16. apríla.
Klimatické zmeny a rast populácie
Kríza pramení z obdobia abnormálneho sucha v rokoch 2015 a 2016, po ktorom sa zásoby vody kvôli trvalo nízkym zrážkovým úhrnom nespamätali.

K nedostatku vody podľa agentúry AP prispeli globálne klimatické zmeny a masívny rast populácie mesta.
Rôzne politické frakcie sa teraz navzájom obviňujú z toho, že nereagovali včas na varovanie o rodiacej sa pohrome, ktoré vraj zaznievali už pred rokmi.
Nervozita stúpa aj medzi obyčajnými ľuďmi, napísal v utorok denník The New York Times. „Šepká sa o blížiacom sa chaose,“ dodáva americký denník.
Už tento týždeň bola jedna osoba zatknutá, keď v mestskej časti Newlands vypukla šarvátka pri prameni, kde si ľudia, často chaotickým spôsobom, chodia naberať vodu.
Globálny model
Polícia má medzitým plné ruky práce s ľuďmi, ktorí porušujú denný limit. Úrady Kapského mesta uvádzajú, že obmedzenia na spotrebu dodržiava okolo 55 percent obyvateľov.
Nehospodárnosť sa trestá pokutami, po novom budú tiež neprispôsobivým osobám inštalované do ich nehnuteľností zariadenia obmedzujúce dodávky vody.
„Zatiaľ čo sa s nedostatkom vody stretávajú aj iné medzinárodné mestá, situácia Kapského mesta je extrémnejšia a jej efektívne riešenie by mohlo slúžiť ako globálny model,“ citovala AP riaditeľa Juhoafrickej agentúry pre turizmus Sisu Ntshonaa.
Priekopníci

The New York Times pritom podotýka, že Kapské mesto je priekopníkom v oblasti enviromentálnej politiky, a to aj v oblasti šetrenia nákladov s vodou.
Ešte v roku 2014 boli jeho priehrady plné a o rok neskôr dostalo mesto medzinárodné ocenenie za systém vodného hospodárstva.
„Opatrenia na šetrenia s vodou (opravovanie prasklín a starého potrubia, inštalácia meračov a úprava tarifou) mali výrazný efekt. Možno až príliš. Mesto ušetrilo toľko vody, že odložilo hľadanie nových zdrojov,“ vysvetľuje denník.
Svoju úlohu potom zohrali zmeny miestnej klímy, ktoré sa údajne aj v budúcich desaťročiach budú uberať nepriaznivým smerom.
Neistá situácia
Čo sa týka najbližších týždňov a mesiacov, juhoafrická meteorologická služba predpovedá úhrn zrážok vyšší oproti normálu pre severovýchod krajiny.
Neistý je však výhľad pre centrálnu časť Juhoafrickej republiky a tiež Lesotho, ktorého priehrady Katse a Mohale sú významným zdrojom vody pre juhoafrickú provinciu Gauteng a veľkomestá Pretória a Johannesburg.
Hladina oboch nádrží v Lesothe je podľa vodohospodárov Juhoafrickej republiky „veľmi nízka“, napísala agentúra Reuters.
Označenie predstavuje najnižší možný stupeň, pričom vody je v Katse a Mohale menej, než pred dvoma rokmi, keď vrcholilo obdobie sucha.
Vtedy boli nádrže asi v polovici svojej kapacity, teraz je v nich iba 32 percent maximálneho objemu.