BRATISLAVA. Jazzový gitarista Heinz Jakob „Coco“ Schumann (14. 5. 1924 – 28. 1. 2018) sa ku svojej prvej kapele pridal už ako tínedžer. V tridsiatych rokoch devätnásteho storočia sa stal známou postavou na berlínskej jazzovej a swingovej scéne.
Jeho život sa veľmi rýchlo zmenil s nástupom Adolfa Hitlera k moci.
Jakoba Coco, syna židovskej matky a otca konvertitu, v roku 1943 zatkli a previezli do koncentračného tábora v Terezíne. Obvinili ho z hrania degenerovanej hudby a za pomery s árijskými ženami.
Hral a oni tetovali
V Terezíne hral v kapele Ghetto Swingers – nahradil bubeníka, ktorého deportovali do nacistického koncentračného tábora Auschwitz. O rok neskôr do Auschwitzu previezli aj Schumanna. Hneď po príchode mu bolo prikázané založiť kapelu.
Pre dôstojníkov SS hral dlhé hodiny, zatiaľ čo oni tetovali nových väzňov. Ich obľúbená skladba bola folková La Paloma.
„To, čo sme videli bolo neznesiteľné, no napriek tomu sme to zniesli. Hrali sme hudbu v pekle, len aby sme prežili,“ hovorí Schumann v knihe od Michaely Haas.
Hral s Marlene Dietrich
Pár dní pred oslobodením tábora Američanmi sa nakazil škvrnitým týfusom. Po niekoľkých týždňoch horúčok a nočných môr bol jeden z mála ľudí, ktorí chorobu prežili.
Po návrate do Nemecka sa dostal na vrchol svojej kariéry – hral s hviezdami ako Marlene Dietrich alebo Ella Fitzgerald.
Pred spomienkami na koncentračný tábor sa však rozhodol ujsť. Najprv do Austrálie, neskôr do Ameriky a na lodné plavby, kde jeho každodennou spoločnosťou bola hlavne fľaša whisky.
Vystupoval na pódiách po celom svete dlhé desaťročia a po čase sa vrátil aj do rodného Berlína.
