
Rodina si spoločne sadá k televíznej debate a s napätím sleduje. Počúvajú argumenty, zvažujú ich, overujú si tvrdenia, aby sa pri volebnej urne rozhodli racionálne a naozaj vybrali toho najlepšieho kandidáta.
Nielen najhlučnejšieho, najobratnejšieho rečníka, politika s najjednoduchšími heslami, ale toho naozaj najlepšieho pre krajinu.
Vo svete, kde takáto predstava nie je ilúziou, by diskusie mohli naozaj rozhodovať voľby. V ideálnom politickom svete nehrajú rolu emócie, ale skutočný program a dôveryhodnosť politika. Česko (a prakticky ani žiadna iná krajina) také nie je.
Nemá dokonalých voličov a tí tak ani nemôžu voliť dokonalých kandidátov.
Kto vlastne vyhral?
Skončili sa dva televízne súboje kandidátov a tri Zemanove príjemné posedenia s moderátormi pred kamerami súkromných televízií bez súpera. A vyvstáva otázka, kto má po nich navrch.
Zeman sa vo štvrtok správal menej útočne, možno aj trochu štátnicky, hovoria politológovia v televíznom štúdiu. Drahoš zas vystúpil z tieňa a už nebol ako v Prime len žiačikom, ktorý sa nechal poúčať.