PRAHA, BRATISLAVA. Je sobota poobede. Pred hotelom na okraji Prahy zastavuje prezidentská limuzína a na nohy z nej pomáhajú Milošovi Zemanovi. Pomalým krokom sa s pomocou palice a ochrankárov dostane do hotela, kde ho už čakajú skandujúci priaznivci.
„Nech žije Zeman,“ opakujú si pokriky, ktorým víťazstvo v tých istých priestoroch oslavovali aj pred piatimi rokmi. Prezident je síce viditeľne unavený, jeho krok nie je taký pevný ako v januári 2013, no má podobný úsmev na tvári.
Daniel Hůlka zaspieva hymnu a k mikrofónu príde Zeman. Víťaz druhej priamej voľby českého prezidenta. „Tak vidíte, napriek predpovediam sme pražskú kaviareň porazili,“ hovorí spokojne. Vedľa neho stojí Jiřína Bohdalová, opäť stavila na správneho kandidáta a môže sa hriať v prezidentskej priazni. Teší sa.
Taktika vyšla
Taktika prezidentského tímu odradiť voličov, ktorý v prvom kole volili Jiřího Drahoša, priniesla úspech. Zemanovi voliči sú verní, s nimi sa rátalo, jeho odporcovia k voľbám neprišli.
Politológ: Zeman nemusí vládnuť päť rokov, o odchode rozhodne sám Čítajte Kým odborníci v médiách dohadujú o tom, či rozhodli diskusie, alebo nenávistná kampaň, Zemanovi je to jedno. On dosiahol svoj politický vrchol, vyhral svoje posledné voľby. Uspokojil svoje ego a teraz už nemá čo stratiť.
Nemusí sa pozerať na to, čo na jeho kroky hovoria voliči. Svoj post o päť rokov nebude môcť obhajovať a zrejme by sa mu do toho ani nechcelo.
Pri druhom funkčnom období amerických prezidentov preto zvykne hovoriť, že prichádza čas na budovanie dedičstva. Odkazu, ktorým sa zapíše do histórie. Čo však ostane po Zemanovi?
