BRUSEL. Vystúpenie Británie z Európskej únie v marci 2019 ovplyvní aj budúce zloženie Európskeho parlamentu (EP), ktorý má v súčasnosti 751 členov.
Po brexite by sa mal europarlament zoštíhliť na 705 poslancov. V utorok to navrhol Výbor EP pre ústavné veci (AFCO).
Rezerva pre budúcich členov
Podľa zmluvy o Európskej únii nesmie počet poslancov Európskeho parlamentu presiahnuť 750 plus predsedu.
Brexit bude pre europarlament znamenať odchod 73 britských poslancov. Členovia AFCO navrhujú, aby sa 46 zo 73 uvedených mandátov ocitlo na tzv. paneurópskom volebnom zozname a ako rezerva pre rozširovanie Únie.
Zostávajúcich 27 kresiel by sa malo rozdeliť medzi 14 krajín EÚ, ktoré sú proporčne znevýhodnené v počte europoslancov na počet obyvateľov.
V prípade Slovenska to znamená o jeden mandát viac a možnosť mať 14 zástupcov v zákonodarnom zbore EÚ. Najviac - o päť poslancov - by si polepšili Francúzi a Španieli.
Nadnárodný volebný obvod
Členovia výboru AFCO sa zhodli na tom, že počet poslancov EP zvolených z jednotného volebného obvodu v celej EÚ by mal v budúcnosti zodpovedať počtu členských krajín EÚ. To zatiaľ záleží na dokončení prebiehajúcej reformy volebného zákona EÚ. Zmeny volebného zákona si však vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie ministrov v Rade EÚ a ratifikáciu všetkými členskými štátmi.
V prípade budúceho rozšírenia Únie (najbližšie má k tomu Čierna Hora a Srbsko) bude "v rezerve" k dispozícii 16 poslaneckých miest.
Europarlament v správe pre médiá zdôraznil, že zavedenie nadnárodného volebného obvodu (46 mandátov) posilní európsky charakter volieb do Európskeho parlamentu, ako aj zmysel pre európske občianstvo. Navrhované prerozdelenie sa bude uplatňovať len vtedy, ak Spojené kráľovstvo skutočne opustí Európsku úniu.
O návrhu AFCO budú vo februári v Štrasburgu hlasovať v pléne všetci poslanci EP. Ak tento návrh odobria, prerozdelenie kresiel v europarlamente musí jednohlasne schváliť aj Európska rada, čiže hlavy vlád a štátov EÚ. Potom sa návrh opätovne vráti do europarlamentu na konečné hlasovanie.
