SOUL, BRATISLAVA. Olympijské hry v Soule v roku 1988 mali byť príbehom krajiny, ktorá vstala z popola. Po kórejskej vojne v päťdesiatych rokoch sa krajina dlho spamätávala a práve letná olympiáda mala zavŕšiť siahodlhú obnovu južnej časti polostrova.
Úspešné športové megapodujatie sprevádzalo ekonomický rast Južnej Kórey, nazývaný aj ako ‚zázrak na rieke Han‘. „Bol to nezvyčajný a bezprecedentný experiment, ktorý sa dial bez násilia a narušení, ktoré väčšinou sprevádzali revolúcie,“ napísal v žurnále Asian Survey v roku 1989 bývalý minister zahraničia Han Sung-Joo.
Olympiáda už mier neprináša, no Kóreu môže na chvíľu zjednotiť Čítajte Nielen cesta k demokratickej a rozvinutej spoločnosti, ale najmä k olympiáde, však nebola až tak nenásilná. Severný sused sa totiž stal medzinárodnou hrozbou a atlétov od účasti na hrách odrádzal aj terorizmus.
Ako je možné, že vtedajší režim Kim Ir-sena olympiádu takmer hostil?
Ako zničiť olympiádu
Kim Hjun-hui na túto úlohu trénovala deväť rokov. Ako devätnásťročnú ju vybrali z elitnej univerzity v severokórejskom Pchjongjangu. Naučila sa po japonsky, ako Japonka sa tiež musela správať.
Potom prišla jej misia – 29. novembra 1987 Hjun-hui a jej spolupracovník s falošnými japonskými pasmi nasadli v irackom Bagdade do boeingu Korean Airlines. Počas prestupu v Abú Zabí obaja vystúpili – ich batožina však zostala v priehradke nad sedadlami.
