DAMASK, BRATISLAVA. Koncom novembra zavolal americký prezident Donald Trump svojmu tureckému kolegovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, aby mu oznámil, že Spojené štáty prestanú vyzbrojovať kurdských bojovníkov v Sýrii. Ústretový krok mal znížiť napätie medzi oboma krajinami, ktoré sú tiež spojencami v NATO.
Polovica januára 2018: hovorca Američanmi vedenej koalície v boji proti Islamskému štátu hovorí, že aktuálne cvičia prevažne kurdské jednotky, ktoré by mali strážiť sýrske hranice.

Celkovo má mať pohraničná sila až 30-tisíc členov.
Turecko dnes hovorí o „rane do chrbta“ a presúva k sýrskym hraniciam tanky. Útok na kurdské milície, ktoré Turecko označuje za teroristov, je takmer neodvratný.
Vojnu proti Islamskému štátu tak môže vystriedať boj proti Kurdom.
Víťazi začínajú prehrávať
Kurdi, najväčší národ na svete bez vlastného štátu, mali ešte pred pár mesiacmi pozitívne vyhliadky na budúcnosť. Vďaka nim sa podarilo poraziť teroristickú skupinu Islamský štát v kľúčovom irackom meste Mosul, islamistov vyhnali aj zo severu Sýrie.
“Krajina, ktorú považujeme za spojenca, trvá na vytvorení teroristickej armády na našich hraniciach.
„
„Kurdi sa už ničoho neboja,“ povedal po porážke islamistov pre CNN Kafiah al-Raúf Sadik, úradník z kurdského Irbilu.
Aj podľa magazínu Foreign Policy to chvíľu vyzeralo, že práve irackí a sýrski Kurdi sú „najväčšími víťazmi boja proti Islamskému štátu“.
Potom prišlo septembrové referendum o možnej nezávislosti irackého Kurdistanu – dnes autonómneho regiónu na severe krajiny.