Vo svojej knihe píšete, že Zeman je jedným z troch najúspešnejších politikov v Česku od revolúcie. Čo po ňom ostane?
„Z jeho kariéry by som vytiahol tri veci. Keď sa stal v roku 1993 predsedom sociálnej demokracie, spravil z nej najväčšiu stranu naľavo od stredu.
Dovtedy to bola malá strana, ktorá sa ledva dostala do parlamentu. Druhým úspechom je opozičná zmluva z roku 1998, vtedy ukázal schopnosť vymyslieť veľmi netradičné, aj keď kontroverzné riešenie, ktoré nakoniec fungovalo. Sociálna demokracia vtedy totiž voľby vyhrala, no zdalo sa, že nemá s kým zostaviť vládu.
Mráz prichádza z Hradu? Čítajte Tretím výrazným vstupom bola snaha dosadiť prezidentskú vládu Jiřího Rusnoka v roku 2013 bez dohody s parlamentnými stranami.
To prezident predtým nikdy neurobil, aj keď sa to pre neho nakoniec skončilo neúspešne a on po parlamentných voľbách stratil vplyv na vládu.“
Toto sú mocenské postupy. Existuje niečo, čo by sa dalo označiť ako myšlienkový prúd zemanizmus?
Lubomír Kopeček (42)
- Ako profesor pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne, zaoberá sa prevažne českou a slovenskou politikou. Napísal knihy o opozičnej zmluve, o Václavovali Klausovi aj o vývoji politických strán na Slovensku. Krátko pred českou prezidentskou voľbou mu vyšla kniha Miloš Zeman - príbeh talentovaného pragmatika, kde opisuje politickú kariéru súčasného českého prezidenta.
„Žiadny zemanizmus neexistuje. Zeman nie je ideologickým politikom, nie je to Klaus.
Na Zemanových myšlienkach je zaujímavá jeho vyvinutá schopnosť prispôsobovať sa prevládajúcej verejnej nálade.
Naposledy to bolo vidno, keď išiel do prezidentskej volebnej kampane v roku 2013 a opieral sa o kritiku pravicovej vlády Petra Nečasa, bol rozhorčeným tribúnom.
Dnes Zeman využíva najmä tému kultúrneho a bezpečnostného ohrozenia. Jeho voliči ho chápu ako ochrancu pred utečencami, pred Bruselom.
Zemanovi voliči v roku 2018 sa čiastočne odlišujú aj od voličov z roku 2013. Mnoho ľudí, ktorých štvala Nečasova vláda a preto volili Zemana, ho teraz voliť nebudú. Iní, ktorí predtým nevolili, zas teraz pôjdu k voľbám a budú hlasovať za Zemana.“
Prečo ľudia uverili tejto zmene?
Lubomír Kopeček (zdroj: Masarykova univerzita v Brne)„Je to geniálne vystihnutie toho, kam sa môže pohnúť verejná nálada. Ukázal to už v roku 1993.
Dovtedy sa profiloval ako liberálny intelektuál, jeho vtedajšie články by sa dali priradiť k pražskej kaviarni. Keď pochopil, že tam nemá politickú budúcnosť, uvedomil si, že budúcnosť je vo vymedzení sa voči pravici a že je tu skupina ľudí, ktorí pri transformácii prehrali. Ľudia na Ostravsku, ľudia v priemysle, ktorý sa dostal do problémov, dôchodcovia. Vytvoril si nový obraz pre týchto ľudí a ten zabral.“
Zeman v minulosti kritizoval komunistov, potom sa stal prezidentom s ich podporou. Varoval pred populistami, neskôr s krajnou pravicou vystupoval na oslavách 17. novembra. Mení sa Zeman alebo len cynicky mení postoje podľa toho, čo je výhodné?
„Zeman takto nerozmýšľa. Jeho myslenie stojí na tom, že chce byť v politike úspešný a v tomto má veľmi voľne nastavené mantinely. Aj Robert Fico v roku 1999 netvrdil, že je sociálny demokrat, bol veľmi euroskeptický, teraz je to naopak.
To, či sa zmenil samotný Zeman, je otázka na psychológa. Podľa mňa tam on rozpor necíti, ale dané je to tým, že kľúčové pre neho nie je, aby bol konzistentný, to nikdy nebol, jeho kľúčovou motiváciou je snaha byť úspešný v politike. Čokoľvek iné je podružné.“
Zeman v 90. rokoch tvrdo útočil na Václava Klausa, kým sa pre podozrenia z korupcie proti nemu nepostavila vlastná strana. Potom Zeman na Klausa útočiť prestal. Prečo?
