BRUSEL. Námorný spor medzi Slovinskom a Chorvátskom, ktorý pretrváva aj po vlaňajšom vynesení rozsudku medzinárodného arbitrážneho súdu v Haagu, nepoznačuje len tieto dve krajiny, ale aj EÚ ako celok a budúcnosť západného Balkánu.
Uviedol to v pondelok predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker po prijatí slovinského prezidenta Boruta Pahora v Bruseli.
Vplyv na celú Úniu
Slovinský prezident, ktorý vo voľbách hlavy štátu vlani v novembri presvedčivo obhájil svoj mandát, sa v Bruseli stretol aj s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a v utorok má na programe pracovné stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
"Hraničný spor medzi Chorvátskom a Slovinskom nie je len ich bilaterálnym problémom, ale ovplyvňuje aj celú Európsku úniu a je to oveľa dôležitejšia otázka, než si to mnohí v Slovinsku či Chorvátsku myslia," uviedol Juncker po stretnutí s Pahorom.
Námorný spor
Spor o Piranský záliv patrí medzi citlivé politické záležitosti vo vzťahoch medzi Ľubľanou a Záhrebom.
Koncom júna medzinárodný arbitrážny súd rozhodol, že Slovinsko získa značnú časť Piranského zálivu a koridor, ktorým bude mať prístup do medzinárodných vôd.
Spor Slovinska a Chorvátska o Piranský záliv neutícha Čítajte Slovinská diplomacia tento verdikt používa ako hlavný argument, vláda v Záhrebe ho však podľa očakávania odmietla a svoje stanovisko nechce meniť.
O vodnú plochu v Jadranskom mori vedú obe krajiny spor už od získania nezávislosti od bývalej Juhoslávie v roku 1991. V roku 2008 pre tento spor Slovinsko niekoľko mesiacov blokovalo rozhovory o členstve Chorvátska v EÚ.
Európska komisia aj minulý týždeň (3.1.) vyzvala Chorvátsko a Slovinsko, aby pokračovali v dialógu o riešení tohto sporu na všetkých úrovniach a vyhýbali sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli poškodiť bilaterálne rozhovory.
Exekutíva EÚ opäť potvrdila svoju ochotu pomáhať pri vykonávaní rozsudku arbitrážneho súdu z Haagu.
