BRATISLAVA, PRAHA. „Môj príbeh je vážne dobrý,“ povedal Michal Horáček, keď vstupoval do kampane o post prezidentského kandidáta. Jeho príbeh je určite pestrý a českej verejnosti dobre známy.
Horáčka Česi dôverne poznajú už tri desaťročia. Ako autora textov Hany Hegerovej vrátane skladby Levandulová, napísal aj texty pre český album Richarda Müllera.
Poznajú ho ako bohéma, hazardného hráča, ktorý sa zúčastňoval na pololegálnych stávkach na dostihy, intelektuála. Ako zakladateľa stávkovej kancelárie Fortuna, ktorú po pätnástich rokoch predal a stal sa multimilionárom.
Ako muža, ktorý stále chápe českú politiku ako akési pokračovanie tradície českých kráľov. Tá sa neskončila po prvej svetovej vojne, nasledoval predsa Tomáš Garrigue Masaryk. Český vládca predsa nikdy neopustil Pražský hrad.
Mágia celkom nezmizla
„Od přemyslovských čias je na vrchu nad dnešnou Prahou magický kamenný stolec, kde inaugurovali vládcov. Neposvätil ich len súhlas Čechov, bola za tým aj istá mágia. Tá sa za stáročia nevytratila úplne,“ povedal v rozhovore pre SME pred rokom a pol, keď obiehal Česko a neoficiálne hovoril o svojej kandidatúre.
Textár Horáček: V politike sa nemám komu mstiť ani komu čo splácať Čítajte Nielen jemu túto predstavu narušil Miloš Zeman, ktorý na Pražský hrad priniesol vulgaritu, chuť po pomste, nadbiehanie najnižším pudom.
„Poznám milión svojich chýb, nie som Masaryk ani Přemysl Otakar. Keď sa však nikto neponúkne, ľudia budú zas mať pocit, že nemajú koho voliť, a to bude pre demokraciu úplne najhoršie,“ zdôvodnil v septembri 2016, prečo ide do boja o prezidentský post.
Vtedy sa zdalo, že by mohol byť hlavným Zemanovým súperom a má šancu na víťazstvo.
