Mlieko, nazývané tiež biely jed, vytvára hlien, ktorý sa usadzuje v črevách, pľúcach, v oblasti hlavy i kdekoľvek inde v tele človeka. Hlien je lepkavý, a preto sa naň zachytávajú ďalšie škodlivé látky. K negatívnym účinkom mlieka patria problémy s nadváhou, lymfatickým systémom, pečeňou, srdcom, ako aj vznik alergií či ekzémov. Pre ľudí je určené len materské mlieko, žiadne iné. Mlieko z obchodov je chemicky upravované, takže sa v ňom žiadny vápnik nenachádza.
Takýto článok zo stránky „Studio zdraví, alternativní medicína, zdravý životní styl, ezoterika“ získal na facebooku viac ako 1100 lajkov. Šíri sa však aj z množstva iných webových stránok.
Mlieko a hlien
Predstava vplyvu mlieka na zvýšenú tvorbu hlienu v dýchacích cestách siaha až do 12. storočia, no nie je pravdivá, tvrdí v blogu lekárka Lívia Hlavačková.
Odvoláva sa pritom na štúdiu, ktorá skúmala vplyv mlieka na tvorbu hlienu pri nákaze rinovírusom. V rámci výskumu malo 51 dobrovoľníkov nakazených vírusom počas desiatich dní za úlohu zaznamenávať príjem mlieka a mliečnych výrobkov, viesť si evidenciu o dýchacích problémoch a odkladať použité vreckovky.
Vreckovky následne vedci vážili, aby tak zistili množstvo vysmrkaného hlienu.
Všetci dobrovoľníci, u ktorých sa infekcia prejavila, vyprodukovali za 10 dní rovnaké množstvo hlienu, bez ohľadu na množstvo skonzumovaného mlieka či mliečnych produktov.
Z výskumu však vyplynulo ešte jedno zistenie – dobrovoľníci, ktorí verili teórii zahlienenia, opisovali pocit zvýšenej produkcie hlienu, hoci nebola reálna.
Lekár Roland Oravský z Lovcov šarlatánov pripúšťa, že po vypití mlieka dochádza k vytvoreniu ochranného filmu na sliznici tráviaceho traktu. Ten je však len dočasný, po chvíli sa rozloží na živiny. Nie je teda reálne, aby sa tento film kdekoľvek v tele usadzoval a vytváral živnú pôdu pre nežiaduce látky.
Navyše hlien a ochranný film nie sú totožné veci.
Mlieko z obchodu
Pravdivé nie je ani tvrdenie, že mlieko kupované v obchode neobsahuje vápnik, pretože je chemicky upravené.
Vitamíny a minerály sa nachádzajú aj v trvanlivom mlieku. Pri tepelnom spracovaní metódou UHT (Ultra Heat Treatment – mlieko sa na jednu až dve sekundy zahreje na 135 °C) dochádza k strate maximálne 10 percent výživných látok, pripomína Oravský. Do takto upraveného mlieka sa nemusia pridávať ďalšie konzervačné látky.
Na hodnovernosti článku uberá fakt, že autorka píše o existencii dôkazov o tom, že mlieko a mliečne výrobky škodia. O aké dôkazy ide, sa však čitateľ nedozvie. Žiadne tvrdenia nie sú podložené odkazmi na zdroje informácií. Autorka sa odvoláva predovšetkým na svoju prax a skúsenosti.
Kravské alebo materské
Teóriu zahlienenia podľa Oravského nepodporila žiadna odborná štúdia.
Aj odborníčka na výživu Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského hovorí, že sa nestretla s negatívnym názorom na mlieko, ktorý by bol podložený komplexným výskumom.
Námietky boli vytrhnuté z kontextu a predstavovali skôr extrémne postoje. Samotná tvorba hlienu je prirodzená.
Jeho zvýšenú produkciu možno pripísať vírusovým ochoreniam, alergiám a niektorým druhom liekov.
Faktom zostáva, že hoci mlieko vďaka obsahu vápnika, bielkovín, minerálov a iných látok možno považovať za dôležitú potravinu, nie je vhodné pre každého.
Vyhýbať by sa mu mali ľudia s alergiou na mliečne bielkoviny a osoby s laktózovou intoleranciou. Tiež nie je vhodné využívať kravské mlieko ako náhradu za materské. Vysoký obsah minerálov a vitamínov v kravskom mlieku totiž neúmerne zaťažuje obličky dojčiat.
Autor: Katarína Rabatinová
