BERLÍN, BRATISLAVA. Keď v roku 1998 prichádzal z Ruska do Nemecka telekomunikačný manažér Michail Tanajev, jeho židovská viera nebola témou pre susedov ani v bežnom živote. Nemecko sa vyrovnalo so svojou minulosťou, vyplatilo odškodné, pripomína si svoje chyby a robilo všetko pre to, aby sa holokaust neopakoval.
Prijatie milióna utečencov v roku 2015 však pre židovskú komunitu vytvorilo hneď dva problémy – antisemitizmus medzi samotnými utečencami z arabských krajín a nárast krajne pravicových hnutí.
„Nikdy som si nemyslel, že takéto niečo by sa mohlo odohrať v strede Berlína. Takéto veci vidíte na iných miestach sveta, je to veľmi znepokojujúce,“ povedal Tanajev, keď začiatkom decembra demonštranti pálili izraelské vlajky na protest proti rozhodnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa uznať Jeruzalem ako hlavné mesto židovského štátu.
Aj jemu to pripomenulo nálady, ktoré sa už nikdy nemali vrátiť. „Mám pocit, že sme v ohrození, nikdy neviete, ako ľudia zareagujú," povedal pre USA Today.
V centre Berlína

O náraste antisemitizmu sa v posledných rokoch začalo hovoriť vo viacerých európskych štátoch. V roku 2016 sa v Nemecku odohralo takmer 1500 antisemitských incidentov, 62 percent nemeckých židov v ankete uviedlo, že antisemitizmus pociťujú v každodennom živote.
„Absolútne rešpektovanie židovskej komunity je kľúčovým pri integrácii,“ píše sa v návrhu zákona, s ktorým chcú 27. januára prísť kresťanskí demokrati kancelárky Angely Merkelovej. V tento deň je celosvetová spomienka na holokaust.
Zákon má pomôcť bojovať proti antisemitizmu medzi prichádzajúcimi utečencami. Ľudia, ktorí majú otvorene antisemitské postoje alebo neuznávajú právo Izraela na existenciu, môžu čeliť deportáciám do vlasti.