BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Kritizujú Brusel, odmietajú utečencov, nechcú väčšiu integráciu Európy a obe krajiny viní Únia z toho, že nejakým spôsobom okliešťujú liberálnu demokraciu.
Poliak, Maďar - dvaja bratanci, do šable aj k poháriku. Výnimočný vzťah Poľska a Maďarska takto opisuje aj staré poľské porekadlo. Obe krajiny sa v posledných rokoch politicky zbližujú a o ešte hlbšej spolupráci svedčia aj ďalšie kroky.
Brusel definitívne žaluje Česko, Maďarsko a Poľsko pre utečencov Čítajte Vzťah Poľska a Maďarska nikdy nebol politicky taký blízky ako počas súčasnej vlády Viktora Orbána a konzervatívneho vládnutia strany Právo a spravodlivosť (PiS) v Poľsku. Práve do Budapešti smerovala prvá zahraničná cesta nového poľského premiéra Mateusza Morawieckého.
Obe krajiny sa totiž politicky až príliš potrebujú – najmä v čase, keď Európska komisia začala za narušovanie slobodnej justície konanie proti Poľsku a na obe krajiny aj na Česko podáva žalobu za kvóty.
Slovensko ustúpilo, zvyšok nie
Vo štvrtok Európska komisia potvrdila, že Poľsko, Maďarsko aj Česko sa postavia pred Súdny dvor EÚ za to, že odmietli prerozdeľovať žiadateľov o azyl podľa schválenej schémy. Maďari ani Poliaci podľa Európskej komisie cez schválený systém nikdy žiadne osoby nepresídlili, Česi tak neurobili od augusta 2016.
“Orbán veľmi dobre vie, že Brusel, Berlín a Paríž mu môžu dať oveľa viac, ako sľubuje Poľsko.
„
„Slovensko tento záväzok prijalo a k 1. decembru 2017 premiestnilo 16 žiadateľov o azyl z Grécka,“ hovorí Natália Podkonická zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Proces teraz môže trvať až 18 mesiacov.
Súdny proces sa začína napriek veľkej nevôli Maďarov aj Poliakov. Orbán viackrát zopakoval, že európska migračná politika zlyhala a krajiny Visegrádu mali vo svojom prístupe pravdu. Pozíciu meniť nechcú ani teraz.
Aj keď túto kritiku Únie môžu premiéri Maďarska a Poľska využiť opäť, podľa analytičky Centra pre európsku reformu Agaty Gostynskej-Jakubowskej bude účinná len na domácej scéne.
