PEKING, BRATISLAVA. Sedemtisíc uniformovaných vojakov v pravidelných šíkoch. Za nimi ozbrojené vozidlá. A pred tým všetkým prezident a hlavný veliteľ čínskej armády Si Ťin-pching v zimnom kabáte a v čiapke. Prenos povinne pozerali vojaci na štyroch tisícoch miest po celej krajine.
V boji za komunistické ideály sa nemôžete „báť ťažkostí ani smrti“, odkázal im vôbec ako prvý prezident, ktorý prišiel osobne odovzdať pokyny pred cvičením.
„Ukazuje to, že strategickou misiou čínskej armády je teraz to, aby boli vojaci lepšie pripravení bojovať,“ povedal pre stranícke noviny Global Times generál vo výslužbe Su Kuang-ju. A tiež to ukázalo, že Si to so svojimi plánmi rozširovať moc krajiny myslí vážne.
Doma vládne, je čas ísť von
Moc v Číne si už upevnil, keď sa pri hromadných protikorupčných čistkách zbavil tisícok nepohodlných straníkov, státisícov vojakov. Štátostrana mu na jesennom zasadnutí dala prakticky neobmedzenú moc, nevybrala žiadneho nástupcu a jeho myšlienky zaradila hneď vedľa Mao Ce-tunga a reformátora Teng Siao-pchinga.
Teraz je čas orientovať sa smerom von. V ekonomickej oblasti to Si urobil minulý rok, keď predstavil svoj projekt novej hodvábnej cesty za bilión dolárov, za ktoré bude Peking stavať prístavy, mosty či železnice po celej Ázii či Afrike.
Okrem toho modernizuje armádu, v roku 2015 prvýkrát zachraňovala svojich civilistov pred bojmi v Jemene, o dva roky neskôr postavila prvú zahraničnú základňu v Džibuti. Kúsok od tej americkej.
Krajina stavia najväčšie doky na výrobu jadrových ponoriek na svete, predstavila prvú vlastne vyrobenú lietadlovú loď, modernizuje letectvo aj ďalšie časti armády.
Kým v posledných desaťročiach sa čínsky nacionalizmus orientoval na pocit krívd, ktoré Čína v 20. storočí zažila, či už zo strany Západu alebo Japonska, nová Čína má byť sebavedomá a silná. Čína sa má vrátiť na vrchol sveta, kde podľa oficiálnej propagandy bola tisíce rokov až do konca 19. storočia.
Kde sú teraz?
Čakanie v kúte sa končí, Čína ide ovládnuť svet Čítajte „Číňania vždy chceli vidieť, ako by jedného dňa mohla naša krajina mať takú silu, aby ochraňovala svojich ľudí a prispievala k mieru vo svete,“ povedal pre New Yorker čínsky herec a režisér Wu Čing.
Jeho najnovší film Vlčí bojovník II sa stal doma hitom a čínski filmári ho poslali ako kandidáta na Oscara. Ukazuje, ako veľmi sa zmenilo čínske vnímanie sveta.
Ak išlo o vojnu, filmy doteraz zobrazovali útoky na Čínu. Vo Vlčom bojovníkovi hrá Wu bývalého príslušníka špeciálnych jednotiek, ktorý ochraňuje čínskych podnikateľov v Afrike.
Proti nemu stoja americkí žoldnieri. Keď zachráni aj americkú lekárku, a tá mu povie, že ju zachránia americké špeciálne jednotky, pýta sa jej, kde sú. Keď zavolajú na americký konzulát, dovolajú sa len do odkazovej schránky. A tak to všetko ostáva na čínskom akčnom hrdinovi.
Ešte nikdy sa nestalo, že by sa čínska snaha o zväčšenie vplyvu odohrávala v tom istom čase, ako sa Američania dobrovoľne zo svetovej scény sťahujú. Po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu sa to však deje.
Kým Trump okamžite po nástupe do úradu stiahol podpis z dohody o voľnom obchode z tichomorskými krajinami, Si hovorí o voľnom obchode. Čína na svoju stranu získava aj krajiny, ktoré boli doteraz proamerické.
