LUXEMBURG. Európska komisia podala na Súdny dvor Európskej únie žaloby proti Česku, Maďarsku a Poľsku pre ich odmietanie prerozdeľovania žiadateľov o azyl. V tlačovej správe o tom vo štvrtok informoval hovorca súdu. Slovenska sa žaloba netýka.

Už na začiatku decembra tento krok avizoval prvý podpredseda EK Frans Timmermans. Naznačil pritom vtedy, že vec stále môže vyriešiť zmena prístupu trojice stredoeurópskych krajín.
"Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore EÚ proti Českej republike, Poľsku a Maďarsku pre porušenie predpisov práva EÚ o relokáciu žiadateľov o azyl," uviedol v tlačovej správe hovorca súdu Balázs Lehóczki.
Slovensko už nie je hriešnik
Trojica krajín podľa komisie neplní svoje povinnosti vyplývajúce z programu jednorazového prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci Európskej únie napriek tomu, že Súdny dvor EÚ začiatkom septembra potvrdil jeho platnosť.
Odpovede krajín na stanovisko komisie boli neuspokojivé a štáty nenaznačili, že sa na veci chcú začať podieľať.
Slovensku pôvodne hrozil rovnaký súd, na poslednú chvíľu sme však podľa Únie prejavili vôľu podieľať sa na prerozdeľovaní utečencov. Koľko presne utečencov presídlime, Európska komisia zatiaľ nezverejnila.
Bude to trvať až rok a pol
Hovorca súdu Lehóczki v rozhovore pre ČTK uviedol, že štvrtkom sa začína procedúra, ktorá môže trvať rok a pol. Žalované štáty majú teraz právo na krok eurokomisie reagovať.
“Celý proces môže trvať až 18 mesiacov.
„
Prvé vypočutie podľa hovorcu možno očakávať v závere tohto roka. "V novembri či v decembri, nie skôr," povedal Lehóczki.
Účastníkom tohto vypočutia môžu byť okrem Česka, Maďarska, Poľska a Európskej komisie i ďalšie členské krajiny EÚ, ktoré o to budú mať záujem.
Zhruba dva až tri mesiace po tomto vypočutí by sa mal k žalobám vyjadriť generálny advokát Súdneho dvora.
"Celý proces môže trvať až 18 mesiacov," upozornil hovorca súdu, podľa ktorého však sudcovia môžu dĺžku konania skrátiť. "To ale nie je automatické," dodal Lehoczky.
Kvóty fungovali pomaly
Program, na ktorom sa štáty EÚ napriek odporu Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska zhodli v roku 2015, skončil po dvoch rokoch vlani v septembri. Súd neskôr rozhodol, že jednorazový mechanizmus bol adekvátnou reakciou na migračnú krízu.

Mechanizmus kvót mal pomôcť Grécku a Taliansku, kam sa uchýlilo množstvo utečencov mieriacich do Európy zo Sýrie, ale aj z ďalších štátov, napríklad z Afriky. Obe juhoeurópske krajiny príliv migrantov nezvládali.
Plán predpokladal presun celkovo až 160-tisíc ľudí s nárokom na medzinárodnú ochranu, avšak štáty si z Grécka a Talianska rozobrali len o niečo viac ako 32-tisíc osôb, potvrdila v decembri komisia.
Česko prijalo len 12 ľudí a vláda premiéra Bohuslava Sobotky oznámila, že sa na programe podieľať nemieni. Podobný postoj zastáva aj prezident Miloš Zeman aj nový český premiér Andrej Babiš.