TEHERÁN, BRATISLAVA. Pred viac ako dvoma rokmi v centre Teheránu trúbili autá a námestia boli plné oslavujúcich ľudí.
Po rokoch tvrdých sankcií sa začala črtať dohoda o nukleárnom programe medzi Západom a islamskou republikou. Pre krajinu to mohlo znamenať stabilnejšiu ekonomiku aj otvorenosť pre turistov.
Tešil sa z toho aj Muhammad z iránskeho Tabrizu: „Zlepší to ekonomiku, bude ľahšie nájsť si prácu a zlepší sa náš imidž vo svete,“ povedal pre SME v roku 2015.
Iránska jar? Žena s napichnutým hidžábom spúšťa povstanie Čítajte Dnes sú ľudia v uliciach Teheránu aj v desiatkach ďalších miest znovu – tentoraz však protestujú. Zrušenie sankcií (ktoré chce Trump aj tak vrátiť) bežným ľuďom výrazne nepomohlo, politika nie je otvorenejšia a demokracia v krajine je nefunkčná.
Štát už proti protestujúcim zasiahol. Môžeme však čakať novú revolúciu a pád vlády šiitských duchovných?
Demokracia na vedľajšej koľaji
Najmenej 21 ľudí doteraz zahynulo po tom, čo protivládne protesty potlačila polícia a armáda, stovky sú vo väzení. Niektoré internetové služby režim zo strachu obmedzil. Duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý je de facto vládcom tvrdého režimu, protesty označil za dielo nepriateľov Iránu.
Aj keď mnohé veľmoci v regióne by si pád islamského režimu želali, dôvody protestov sú napriek diskusiám oveľa prozaickejšie. Mnohí Iránci nie sú znechutení len zo zlej ekonomickej situácie, ale aj z pokračujúceho tvrdého režimu, kde demokraticky zvolený parlament a prezident hrajú len druhé husle. Reformy pritom nedokážu priniesť ani iné politické prúdy.
“Život v Iráne je ťažký, platy sú nízke, vzdelaní ľudia si nevedia nájsť prácu a výdavky rastú.
„
Sklamaný je aj 31-ročný prekladateľ Muhammad. „Život v Iráne je ťažký, platy sú nízke, vzdelaní ľudia si nevedia nájsť prácu a výdavky rastú,“ opisuje pre SME dôvody protestov. Vidí za nimi však aj politické otázky ako nemožnosť kritizovať režim a obmedzovanie slobôd.
