TEHERÁN. Desaťtisíce priaznivcov iránskej vlády v sobotu vyšli do ulíc pri každoročnej pripomienke ukončení povolebných nepokojov z roku 2009.
Ich manifestácia nasledovala po dvoch dňoch protestov, pri ktorých sa ľudia búrili proti zdražovaniu a zahraničnej politike islamskej republiky. Protesty proti vláde pokračovali aj v sobotu.
Nezaobišli sa bez streľby
Na západe krajiny pri zásahu polície zrejme zahynuli najmenej dvaja ľudia, uviedla agentúra Reuters.
Proti politike Teheránu sa protestovalo aj pred jeho ambasádami v Paríži a Berlíne. Minister vnútra vyzval Iráncov, aby sa zdržali účasti na zhromaždeniach, ktoré sú podľa neho nelegálne.
Sobotňajšie akcie boli zvolané už pred niekoľkými týždňami pri príležitosti výročia konca nepokojov, ktoré zasiahli Irán po znovuzvolení vtedajšieho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda v roku 2009.
Štátna televízia uviedla, že akcie boli nahlásené na viac ako tisícke miest. Volebný výsledok pred ôsmimi rokmi nasledovala vlna opozičných demonštrácií, ktoré potom vyvolali zhromaždenie stúpencov konzervatívneho lídra.
V odkaze na vtedajšej iniciatívu opozície bolo vidieť transparenty s heslom "Smrť rebélii". Účastníci mávali štátnymi vlajkami a niesli fotografie iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
Mediálne pokryté
V Teheráne podľa agentúry AP na provládnu akciu dorazilo približne 4000 ľudí. Na rozdiel od predchádzajúcich protestných zhromaždení ale dostávali vo spravodajstve štátnych médií veľa priestoru.
Ojedinelé a zároveň nepovolené protivládne protesty označované za najväčšie svojho druhu práve od roku 2009 začali ako prejav nespokojnosti s ekonomickou situáciou v Iráne. Prerástli však do všeobecnejšej kritiky vlády prezidenta Hasana Rúháního, ktorého niektorí demonštranti označili za diktátora, iní zase upozorňovali na nákladné zahraničné iniciatívy krajiny v Libanone, Sýrii či Iraku.
V západoíránském meste Dorúd v sobotu pri zásahu bezpečnostných zložiek utrpeli strelné zranenia najmenej dvaja protivládni demonštranti, ktorým zrejme podľahli. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na video z miesta, ktorého pravosť ale nebola agentúra schopná overiť. Ako vážne zranenia oboch mužov sú, nie je jasné.
V Mašhadu zatkla polícia vyše 50 demonštrantov, ďalší protestujúci údajne skončili vo väzbe, keď boli protesty v Teheráne rozohnané.
Trump postup odsúdil
Postup iránskych úradov následne odsúdil Washington, podľa ktorého by iránska vláda mala rešpektovať práva občanov.
"Represívne režimy nemôžu trvať večne. Príde deň, kedy bude iránsky ľud čeliť voľbe. Svet sa pozerá!" napísal na twitteri americký prezident Donald Trump. "Dobrý ľud Iránu" chce podľa Trumpa zmenu.
Práve ľudu sa okrem "ohromnej vojenskej sily" Spojených štátov iránske vedenie podľa Trumpa obáva najviac.
Loading
...
Výzvy na neúčasť
"Žiadame obyvateľov, aby sa nezúčastnili nelegálnych zhromaždení. Poriadkové sily a súdna moc sa ich doteraz pokúšali riešiť tak, aby nedochádzalo k problémom," povedal minister Abdolreza Rahman-Fazle.
Napriek tomu sa objavili správy o nových protivládnych protestoch. Predstavitelia vlády vinia z vyvolania protestov "antirevolucionárov" a propagandu zahraničných agentov. Uviedli, že s demonštrantmi naložia razantne, avšak priznávajú, že v krajine je teraz skutočná a veľmi rozšírená nespokojnosť, napísal spravodajský server BBC.
V Iráne tento rok vystúpila miera nezamestnanosti na 12,4 percent, ročná miera inflácie je momentálne na ôsmich percentách. Niektoré potravinárske výrobky sú nedostatkové, čo vedie k zdražovaniu.
Okrem samotného Iránu sa desiatky odporcov teheránskej vlády zišli na protestoch tiež pred ambasádami islamskej republiky v Paríži a Berlíne.