BRUSEL, BRATISLAVA. Najprv sa Bratislava snažila získať sídlo Európskej liekovej agentúry, no predbehol ju Amsterdam. Potom slovenský minister financií Peter Kažimír vstúpil do boja o vedenie euroskupiny, a ani to nevyšlo.
„Malá stredoeurópska krajina je perfektným príkladom, ako vplyv najnovších členov Európskej únie upadá. Ako rastie význam nemecko-francúzskej osi po tom, ako Británia opúšťa svoje pozície, a na rastúci nacionalizmus sa odpovedá volaním po viacrýchlostnej (čítaj západnej a východnej) Európe,“ píše web Politico v zhrňujúcom článku o víťazoch a porazených tohto roka.
V nemeckej spoločnosti
Slovensko sa tak medzi porazenými dostalo do spoločnosti napríklad nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá napriek oslavným označeniam ako nová líderka slobodného sveta či osobnosť roka 2015 podľa magazínu Time v parlamentných voľbách stratila voličov a teraz nevie zostaviť vládu.

Len malou útechou môže byť pre ňu fakt, že medzi porazenými je aj muž, ktorý sa ju chystal na čele vlády vymeniť. Martin Schulz však nakoniec priviedol sociálnych demokratov k najhoršiemu volebnému výsledku od druhej svetovej vojny.
Porazená je aj britská premiérka Theresa Mayová, ktorá si chcela v predčasných voľbách posilniť moc, no nakoniec musela len vyjednávať o koalícii so severoírskymi unionistami. Navyše pri rokovaniach o brexite nemá podporu ani všetkých vlastných konzervatívnych poslancov.
Porazení sú aj obaja lídri sporu o nezávislé Katalánsko. Španielsky premiér Mariano Rajoy musel použiť proti referendu silu, ním zvrhnutý katalánsky premiér Carles Puigdemont zas musel odísť do exilu. Aj keď separatisti majú po minulotýždňových predčasných voľbách v katalánskom parlamente väčšinu, ich líder sa bojí vrátiť, lebo mu hrozí väzenie.
“Malá stredoeurópska krajina je perfektným príkladom toho, ako vplyv najnovších členov Európskej únie upadá.
„
Jednoznačným víťazom je francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý napriek tomu, že ešte pred rokom a pol nebol všeobecne známy a prináša v čase rastúceho populizmu proeurópsky odkaz, porazil v druhom kole krajnú pravičiarku Marine Le Penovú. V ďalšom roku sa ukáže, či dostane možnosť zrealizovať svoje plány na reformy Únie.
Kurz to vie mladší
„Čokoľvek vie Marcon urobiť zamlada, zvládne Sebastian Kurz ešte mladší,“ napísal Politico o novom rakúskom premiérovi. Macron mal pri volebnom víťazstve len 39 rokov, Kurz má 31. Cenou za zostavenie vlády jeho ľudovcov však je, že vládnuť budú s krajne pravicovými slobodnými.
Víťazmi sú aj ďalší noví premiéri tohto roka Andrej Babiš v Česku a Leo Varadkar v Írsku. Rovnako aj americký prezident Donald Trump, ktorý si podľa Politica dokázal napriek útokom udržať verných priaznivcov.

O niečo menej známou tvárou medzi víťazmi je eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová. „Túžba po globálnej Británii sa odkladá na obdobie po brexite a Trump sťahuje Američanov z medzinárodného obchodu. Európska komisárka tak prebrala úlohu globálneho obchodného lídra,“ píše o nej Politico.
V tomto roku ukončila rokovania o komplexných dohodách s Kanadou a Japonskom, na spadnutie je dohoda s latinskoamerickým obchodným blokom Mercosur a budúci rok začne rokovať o dohodách s Austráliou a Novým Zélandom.
Paradoxne, jedným z najväčších víťazov roka je železničný systém Thalys. Jeho rýchlostné trate totiž spájajú Paríž s Amsterdamom, teda dve nové sídla európskych agentúr, pričom prechádzajú centrom Európskej únie Bruselom.
„Systém nemal nikdy pred sebou také pozitívne obchodné očakávania,“ zakončuje článok Politico.