HAAG. Brány Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu sa nadobro zatvárajú.
Vo štvrtok sa konala oficiálna ceremónia ukončenia činnosti tribunálu. Oficiálne prestane existovať 31. decembra.
Zo 161 obžalovaných odsúdil celkovo 90
Súd ukončí svoju činnosť po vyše 24 rokoch fungovania. Celkovo 160 mužov a jedna žena sa pred sudcami ICTY zodpovedalo z obvinení z vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas vojen v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch i po roku 2000.
Generálny tajomník OSN António Guterres na ceremónii v Haagu vyhlásil, že založenie súdu na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z 25. mája 1993 bolo "prelomovou chvíľou", uviedla agentúra DPA.
ICTY na svojej internetovej stránke uvádza, že zo 161 obžalovaných odsúdil celkovo 90.
Praljak vypil jed, Miloševiča zabil infarkt
Súdne procesy sprevádzali aj tragédie. Posledná sa odohrala 29. novembra 2017 na - zhodou okolností - poslednom pojednávaní ICTY pred ukončením svojho fungovania.
Počas odvolacieho konania šiestich bosnianskych Chorvátov, ktorých v máji 2013 odsúdili za závažné vojnové zločiny voči bosnianskym Moslimom, bývalý generál Slobodan Praljak po vypočutí potvrdzujúceho verdiktu vypil jed a neskôr zomrel v nemocnici v Haagu.

Praljaka ešte v roku 2013 odsúdili na 20-ročné väzenie za zločiny, ktoré spáchal na východe rozdeleného mesta Mostar v Bosne a Hercegovine.
Niekoľko dní predtým - 22. novembra - ICTY odsúdil na doživotie aj bývalého bosnianskosrbského vojenského veliteľa Ratka Mladiča, ktorého uznal za vinného z genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95.
Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča odsúdil ICTY 24. marca 2016 na 40 rokov väzenia, keď ho uznal za vinného z genocídy a zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny.
Bývalý juhoslovanský a srbský prezident Slobodan Miloševič bol jedným z najprominentnejších osôb, ktoré si na pôde ICTY sadli na lavicu obžalovaných. Exprezidenta obvinili zo zodpovednosti za rozpútanie balkánskych vojen z 90. rokov. Podozrievali ho z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

Srbské úrady ho zatkli po tom, čo odstúpil z postu prezidenta, následne ho v roku 2001 vydali do Haagu. Proces s ním sa začal vo februári 2002. Vinu sa mu už však nepodarilo dokázať, keďže 11. marca 2006 zomrel vo svojej väzenskej cele na infarkt.
Jeho smrť rozpútala rôzne špekulácie a spustila vlnu kritiky a obviňovaní na adresu tribunálu v súvislosti so zdravotným stavom Miloševiča.
Odsúdený a oslobodený Gotovina
Obvineniam zo zabíjania a mučenia srbských civilistov z okolia Srebrenice a ničenia ich majetku čelil pred ICTY aj Naser Orič.
Súd ho 30. júna 2006 odsúdil na dva roky väzenia. Keďže však v tom čase 39-ročný Orič už dovtedy strávil vo väzení tri roky a dva mesiace, ICTY rozhodol o jeho okamžitom prepustení na slobodu.
Búrlivé a protichodné reakcie vyvolal aj oslobodzujúci rozsudok nad chorvátskym generálom Antem Gotovinom. ICTY ho v apríli 2011 odsúdil na 24 rokov za vojnové zločiny na srbskom obyvateľstve počas operácie Búrka (Oluja) v roku 1995 a odvolací senát v novembri 2012 spod obvinení oslobodil.