SME 25 ROKOV

Rok 2005: Putin a Bush boli v Bratislave, no pamätajú si to len Slováci

Slováci si zvykli stáť v rade na pomaranče či toaletný papier. V roku 2005 stáli v rade na prejav amerického prezidenta.

Americký prezident George Bush mal príhovor na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí. (Zdroj: Archív SME)
Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Zavolá americký prezident George Bush Vladimirovi Putinovi a pýta sa ho: „Nevieš o nejakom tichom zapadákove, kde by sme sa mohli v pokoji porozprávať?“ A tak vznikol nápad o summite dvoch najmocnejších mužov v Bratislave.

Takto by sa dala prerozprávať karikatúra, ktorú koncom roka 2004 nakreslil pre SME Shooty. Pre ruského a amerického prezidenta síce nešlo o zásadné stretnutie, Bratislava sa nezapísala ani do dejín diplomatickej histórie, no aspoň na chvíľu sa dostala do svetových médií.

Alebo ako SME v predvečer stretnutia napísalo: „Slovensko sa na viac ako 24 hodín stane pupkom sveta.“

Odmena a poďakovanie

Bush vtedy mieril na cestu po Európe s tromi zastávkami, no hlavnou bola práve tá v Bratislave. Prišiel rok po vstupe krajiny do Európskej únie aj do NATO. Dva roky od začiatku invázie do Iraku, pri ktorej ho podporil aj vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Prišiel odmeniť slovenskú vládu za jej snahu a zároveň poďakovať za podporu z posledných rokov.

Bush neprišiel len za Putinom. Stretol sa s Dzurindom ako so svojim náprotivkom, keďže v Spojených štátoch je prezident najmä šéfom vlády. Stretol sa aj s Ivanom Gašparovičom, keďže predsa len je aj prezidentom. Na rozčarovanie niektorých poslancov a najmä ich šéfa Pavla Hrušovského nevystúpil v parlamente.

Stretnutie s Putinom bolo pre Busha dobrou zámienkou na návštevu strednej Európy. Putin v tom hral len druhé husle.

Jiří Pehe, politológ

No najmä sa stretol aj s aktivistami zo strednej Európy, s takzvanými šampiónmi slobody, a vystúpil na Hviezdoslavovom námestí. Rečnil o slobode, keďže práve na tomto námestí sa v roku 1988 odohrala dôležitá sviečková demonštrácia, ktorá prispela k pádu komunistického režimu.

Na bezpečnosť summitu dohliadalo najmenej 5300 policajtov, štyristo hasičov, štyristo vojakov a ochrankárov z Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Samozrejme, najväčšie opatrenia boli priamo na Hviezdoslavovom námestí, kde Bush vystúpil okolo poludnia, no prví ľudia začali cez kontroly prichádzať už o siedmej ráno.

„Som tu od siedmej ráno, chcem si s ním podať ruku, ale neviem, či zíde dole,“ hovoril pre SME 60-ročný Jozef z Bratislavy, ktorý sa držal zábradlia.

Skoré vstávanie a teplota okolo bodu mrazu spôsobili, že počas prejavu sa Jozef nestihol presunúť bližšie k pódiu a keď potom Bush dohovoril, medzi tými, s ktorými si prezident podal ruku, nebol.

Putin mimo verejnosti

Spojené štáty vtedy najmä pre vojnu s Irakom nemali dobré meno. Aj počas prejavu na Busha niekoľkí ľudia pokrikovali, aktivisti sa sťažovali, že im bránili v demonštráciách, no vo všeobecnosti sa dá povedať, že Slováci privítali Busha vrelo. Či už išlo o občanov alebo politikov.

To už celkom neplatilo o Putinovi, ktorého program sa odohrával za zatvorenými dverami. S Bushom sa stretol na Bratislavskom hrade, navštívil parlament, ale bežní ľudia ho mohli zazrieť len z diaľky. Ani politici ho nevítali rovnako vrúcne ako Busha.

„Stretnutie s Putinom bolo pre Busha dobrou zámienkou na návštevu strednej Európy. Putin v tom hral len druhé husle,“ okomentoval rozdiel v prijatí český politológ Jiří Pehe. Dodal, že tak to vnímala aj ruská diplomacia, lebo si uvedomuje, že vo svete je len jedna superveľmoc.

Samotné stretnutie dvoch prezidentov veľa neprinieslo. Busha síce vyzývali, aby Putinovi pripomenul autokratické tendencie, ktoré boli zjavné už vtedy, no americký prezident uprednostnil pokračovanie slabnúceho spojenectva v boji proti terorizmu. To sa definitívne rozpadlo už o tri roky, keď Putin napadol Gruzínsko.

V Bratislave vznikla aj dohoda o čiastočnom odzbrojení, ktorá podľa vtedajších komentárov mohla byť dôležitá, ak by ju obe strany mysleli vážne. Nemysleli.

„Názory na to, či sme boli svedkami divadla pre Ameriku, gesta s hodnotou o čosi vyššou ako symbolickou, alebo reálneho polkroku k zmiereniu, sú pluralitné názory,“ napísal po stretnutí komentátor SME Peter Schutz.

Koniec Putinovej éry

Putin sa po summite dostal do defenzívy, keď musel vysvetľovať, že ruská demokracia „má svoje špecifiká“. To mal za sebou už niekoľko prehier, napríklad oranžovú revolúciu na Ukrajine, alebo kritiku za zásah v Beslane.

„Aj medzi analytikmi vernými Kremľu sa už začalo šepkať, že Putinova éra sa chýli ku koncu,“ písalo vtedy SME. Toľko k predpovediam, ako summit zásadne zmení vzťahy dvoch veľmocí a zapíše Bratislavu do histórie diplomacie.

Putin sa budúci rok znovu stane prezidentom a bude vládnuť ďalších šesť rokov. Na ten chladný február 2005, počas ktorého strávil dva dni v Bratislave, si už zrejme ani nespomína, rovnako ako väčšina zahraničných odborníkov na medzinárodné vzťahy.

Téma: Voľby do VÚC 2017 (župné voľby)


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí. Či sa s Unionom pripoja k amnestii, ktorú pripravuje štát, zatiaľ nepovedali.

DOMOV

Dobré ráno: Z úst im išli retiazky a klince, opisuje prácu exorcista

Exorcistu vyberie biskup, musí byť kňaz.

KOMENTÁRE

Exekučné amnestie sú nový morálny hazard

Možno do oddlžovania idú s najlepšími úmyslami, ale dopadne to ako vždy.

KULTÚRA

Woody Allen možno nakrútil svoj posledný film

Herci sa hanbia pred jeho adoptívnou dcérou, ktorá tvrdí, že ju zneužíval.

Neprehliadnite tiež

Pamätníci a študenti si pripomenuli výročie protestu študenta Jana Palacha

Jan Palach bol študentom práve Filozofickej fakulty UK.

Šéf poľskej diplomacie chce prepustiť absolventov ruských vysokých škôl

Czaputowicz ešte ako námestník v poslednom výberovom konaní znížil požiadavky na uchádzačov.

V Stredomorí zachránili v utorok asi 1400 migrantov

Zachraňovaní migranti smerovali k brehom Európy v štyroch lodiach a siedmich člnoch.

USA čiastočne obmedzia finančnú pomoc pre palestínskych utečencov

Vyplatenie 65 miliónov dolárov bude podliehať ďalšiemu zvažovaniu.

Pri prestrelke s venezuelskými vládnymi silami zahynul vodca vzbúrencov

Pérez vlani v júni spolu s ďalšími osobami uniesol policajný vrtuľník a podnikol z neho útok na vládne budovy v Caracase.