SME 25 ROKOV

Rok 2005: Putin a Bush boli v Bratislave, no pamätajú si to len Slováci

Slováci si zvykli stáť v rade na pomaranče či toaletný papier. V roku 2005 stáli v rade na prejav amerického prezidenta.

Americký prezident George Bush mal príhovor na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí. (Zdroj: Archív SME)
Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Zavolá americký prezident George Bush Vladimirovi Putinovi a pýta sa ho: „Nevieš o nejakom tichom zapadákove, kde by sme sa mohli v pokoji porozprávať?“ A tak vznikol nápad o summite dvoch najmocnejších mužov v Bratislave.

Takto by sa dala prerozprávať karikatúra, ktorú koncom roka 2004 nakreslil pre SME Shooty. Pre ruského a amerického prezidenta síce nešlo o zásadné stretnutie, Bratislava sa nezapísala ani do dejín diplomatickej histórie, no aspoň na chvíľu sa dostala do svetových médií.

Článok pokračuje pod video reklamou

Alebo ako SME v predvečer stretnutia napísalo: „Slovensko sa na viac ako 24 hodín stane pupkom sveta.“

Odmena a poďakovanie

Bush vtedy mieril na cestu po Európe s tromi zastávkami, no hlavnou bola práve tá v Bratislave. Prišiel rok po vstupe krajiny do Európskej únie aj do NATO. Dva roky od začiatku invázie do Iraku, pri ktorej ho podporil aj vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Prišiel odmeniť slovenskú vládu za jej snahu a zároveň poďakovať za podporu z posledných rokov.

Bush neprišiel len za Putinom. Stretol sa s Dzurindom ako so svojim náprotivkom, keďže v Spojených štátoch je prezident najmä šéfom vlády. Stretol sa aj s Ivanom Gašparovičom, keďže predsa len je aj prezidentom. Na rozčarovanie niektorých poslancov a najmä ich šéfa Pavla Hrušovského nevystúpil v parlamente.

Stretnutie s Putinom bolo pre Busha dobrou zámienkou na návštevu strednej Európy. Putin v tom hral len druhé husle.

Jiří Pehe, politológ

No najmä sa stretol aj s aktivistami zo strednej Európy, s takzvanými šampiónmi slobody, a vystúpil na Hviezdoslavovom námestí. Rečnil o slobode, keďže práve na tomto námestí sa v roku 1988 odohrala dôležitá sviečková demonštrácia, ktorá prispela k pádu komunistického režimu.

Na bezpečnosť summitu dohliadalo najmenej 5300 policajtov, štyristo hasičov, štyristo vojakov a ochrankárov z Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Samozrejme, najväčšie opatrenia boli priamo na Hviezdoslavovom námestí, kde Bush vystúpil okolo poludnia, no prví ľudia začali cez kontroly prichádzať už o siedmej ráno.

„Som tu od siedmej ráno, chcem si s ním podať ruku, ale neviem, či zíde dole,“ hovoril pre SME 60-ročný Jozef z Bratislavy, ktorý sa držal zábradlia.

Skoré vstávanie a teplota okolo bodu mrazu spôsobili, že počas prejavu sa Jozef nestihol presunúť bližšie k pódiu a keď potom Bush dohovoril, medzi tými, s ktorými si prezident podal ruku, nebol.

Putin mimo verejnosti

Spojené štáty vtedy najmä pre vojnu s Irakom nemali dobré meno. Aj počas prejavu na Busha niekoľkí ľudia pokrikovali, aktivisti sa sťažovali, že im bránili v demonštráciách, no vo všeobecnosti sa dá povedať, že Slováci privítali Busha vrelo. Či už išlo o občanov alebo politikov.

To už celkom neplatilo o Putinovi, ktorého program sa odohrával za zatvorenými dverami. S Bushom sa stretol na Bratislavskom hrade, navštívil parlament, ale bežní ľudia ho mohli zazrieť len z diaľky. Ani politici ho nevítali rovnako vrúcne ako Busha.

„Stretnutie s Putinom bolo pre Busha dobrou zámienkou na návštevu strednej Európy. Putin v tom hral len druhé husle,“ okomentoval rozdiel v prijatí český politológ Jiří Pehe. Dodal, že tak to vnímala aj ruská diplomacia, lebo si uvedomuje, že vo svete je len jedna superveľmoc.

Samotné stretnutie dvoch prezidentov veľa neprinieslo. Busha síce vyzývali, aby Putinovi pripomenul autokratické tendencie, ktoré boli zjavné už vtedy, no americký prezident uprednostnil pokračovanie slabnúceho spojenectva v boji proti terorizmu. To sa definitívne rozpadlo už o tri roky, keď Putin napadol Gruzínsko.

V Bratislave vznikla aj dohoda o čiastočnom odzbrojení, ktorá podľa vtedajších komentárov mohla byť dôležitá, ak by ju obe strany mysleli vážne. Nemysleli.

„Názory na to, či sme boli svedkami divadla pre Ameriku, gesta s hodnotou o čosi vyššou ako symbolickou, alebo reálneho polkroku k zmiereniu, sú pluralitné názory,“ napísal po stretnutí komentátor SME Peter Schutz.

Koniec Putinovej éry

Putin sa po summite dostal do defenzívy, keď musel vysvetľovať, že ruská demokracia „má svoje špecifiká“. To mal za sebou už niekoľko prehier, napríklad oranžovú revolúciu na Ukrajine, alebo kritiku za zásah v Beslane.

„Aj medzi analytikmi vernými Kremľu sa už začalo šepkať, že Putinova éra sa chýli ku koncu,“ písalo vtedy SME. Toľko k predpovediam, ako summit zásadne zmení vzťahy dvoch veľmocí a zapíše Bratislavu do histórie diplomacie.

Putin sa budúci rok znovu stane prezidentom a bude vládnuť ďalších šesť rokov. Na ten chladný február 2005, počas ktorého strávil dva dni v Bratislave, si už zrejme ani nespomína, rovnako ako väčšina zahraničných odborníkov na medzinárodné vzťahy.

Téma: 25 rokov denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vladimir Putin

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zo súdu zmizla veľká časť spisu ku Kočnerovej kauze Technopol Servis

Zmiznutie predĺži súdny proces a známi Mariana Kočnera tak budú dlhšie ovládať vytunelovaný majetok.

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

Neprehliadnite tiež

Čínsky prezident otvoril rekordne dlhý most na juhu krajiny

Pôvodný termín otvorenia mosta bol stanovený na rok 2016.

Českí politici po útoku v Afganistane vyjadrujú sústrasť rodine padlého vojaka

Podľa agentúry Reuters sa k útoku prostredníctvom svojho hovorcu priznalo hnutie Taliban.

Saudskoarabský princ sa stretol s americkým ministrom financií Mnuchinom

Trumpov minister povedal, že do Saudskej Arábie prišiel kvôli rozhovorom s vedením kráľovstva.

Opozícia tlačí na Mayovú, aby zastavila predaj zbraní do Saudskej Arábie

Ministrovi zahraničných vecí zaslala opozícia list.