VIEDEŇ, BRATISLAVA. Nie je bežné, aby vláda, ktorá sa oficiálne tvári ako proeurópska, musela hneď od začiatku zmierňovať obavy svojich spojencov. "Nikto sa nemusí ničoho báť," ubezpečoval budúcich partnerov Herbert Kickl, ktorý by sa čoskoro mal stať rakúskym ministrom vnútra.
Jeho Slobodní sa totiž dohodli na zostavení vlády s víťazmi októbrových predčasných volieb ľudovcami a po dvanástich rokoch sa vracajú do vlády. Keď naposledy v Rakúsku vznikla vláda v tomto zložení v roku 2000, Európska únia krajine dočasne odobrala hlasovacie práva.
Teraz sa teda ľudovci s krajne pravicovými Slobodnými spájajú znovu.
Nižšie dane, vyššia bezpečnosť
Rakúske voľby
- Ľudovci - 31,5 percenta;
- Sociálni demokrati - 26,9 percenta;
- Slobodní - 26 percent.
Premiérom sa stane len 31-ročný šéf ľudovcov Sebastian Kurz, bude vôbec najmladším lídrom v Únii. "Chceme znížiť bremeno kladené na daňových poplatníkov," povedal Kurz po piatkových rokovaniach. "Najmä chceme zvýšiť bezpečnosť v našej krajiny, a to aj vrátane boja proti nelegálnej imigrácii."
Strache a Kurz chcú obmedziť prístup nových imigrantov k sociálnym službám počas prvých piatich rokov v krajine a zabezpečiť, aby ľudia s uznaným štatútom utečenca dostávali v prvých rokoch menšie dávky ako doteraz. Toto sľubovali už pred voľbami.
Lídri predstavili v sobotu výsledky dosiahnutej koaličnej dohody spolkovému prezidentovi Alexandrovi Van der Bellenovi. Vláda by mala začať úradovať od pondelka.
"Máme dobrý a veľmi silný tím," zhodnotil pred stretnutím s hlavou štátu Kurz. Všetci sa zhodli na tom, že "je v záujme Rakúska, aby zostalo v centre silnej Európskej únie a aktívne sa podieľalo na budúcom vývoji Európskej únie", povedal prezident po stretnutí s budúcim kancelárom a vicekancelárom.
Členovia novej vlády zložia ústavou predpísaný sľub do rúk prezidenta Van der Bellena v pondelok 18. decembra.
Situácia sa zmenila
Slobodní už vo vláde boli, s ľudovcami vládli v rokoch 2000 až 2005. Z Bruselu za to neustále prichádzala kritika, Rakúsku dokonca odobrali hlasovacie právo. Napokon sa teda pravicová strana vrátila k "osvedčenej" koalícii so sociálnymi demokratmi.
Nový Macron, diktátor či mesiáš? Mladý Kurz ide tvrdo za víťazstvom Čítajte V roku 2015 však Rakúskom prešlo najmä do Nemecka asi milión utečencov. Mnohí Rakúšania mali pocit, že ich krajina je zvalcovaná, a preto obe budúce vládne strany sľúbili, že sa to už nebude opakovať.
"Nekontrolovaný prílev cudzích migrantov z inej kultúry, ktorý vyciciavajú náš sociálny systém vedie k tomu, že občianska vojna nie je v strednodobom horizonte nepravdepodobná," hlásal v kampani predseda strany Heinz-Christian Strache.
Budúci vicekancelár
Kurzovi vyčítal, že Slobodným kradne program. Islam podľa neho nemá v Rakúsku miesto a nemecká kancelárka Angela Merkelová je najnebezpečnejšou ženou Európy. Strache je budúcim vicekancelárom.
Slobodní počas utečeneckej krízy začali rásť a ľudovci sa rozhodli pre presun doprava. Na čelo sa dostal ambiciózny Kurz (dovtedy najmladší šéf diplomacie v Európe), ktorý sľuboval sprísniť pravidlá udeľovania azylu, vyvolal predčasné voľby a po nich ide vládnuť so Slobodnými.
Bližšie k nám, Rusku a populistom. Aká bude nová rakúska vláda Čítajte Tentoraz sa však veľká kritika z Bruselu neočakáva. Zmenila sa situácia aj samotná strana. "Reakcia bude tentoraz tichá,“ citovalo v októbri Politico holandského experta na krajne pravicové strany Casa Muddea.
Kým za predsedníctva Jörga Haidera v strane pôsobili ľudia, ktorí s nostalgiou spomínali na nacistickú éru, za Stracheho takýchto členov vyhodili a hnev namierili na moslimov. Strache sa dokonca sám označuje za priateľa Izraela.
Zmenila sa aj situácia v Európe. Vo Francúzsku sa tento rok do druhého kola prezidentskej voľby dostala extrémistka Marine Le Penová, v Holandsku vyrástol Gert Wilders, v Česku sa napríklad podpredsedom parlamentu stal Tomio Okamura.
Slobodní v tejto spoločnosti nie sú takým extrémom, aj keď platí, že Rakúsko bude jediným členským štátom Únie s krajne pravicovou stranou vo vláde. V iných krajinách napriek ziskom hlasov ostávajú na okraji politického spektra a "štandardné" strany sa radšej spájajú, aby ich nepustili k moci.
Aspoň nechcú vystúpiť
Slobodní na rozdiel od iných euroskeptikov nepresadzujú vystúpenie z Európskej únie a otvorene nespochybňujú členstvo v eurozóne. Na tom, že kvóty na rozdelenie azylantov nefungujú, sa zhodnú aj so stredoeurópskymi štátmi či s budúcim premiérom.
Ten sa snaží mierniť obavy partnerov. "Pre mňa aj pre prezidenta bolo dôležité, aby nová vláda mala proeurópsku orientáciu. Z môjho pohľadu sa to podarilo," povedal Kurz ešte vo štvrtok po stretnutí s Van der Bellenom.
“Pre mňa aj pre prezidenta bolo dôležité, aby nová vláda mala proeurópsku orientáciu. Z môjho pohľadu sa to podarilo
„
Západných spojencov chce budúci premiér o proeurópskej orientácii vlády presvedčiť aj tým, že európsku agendu si berie priamo pod seba. Strany sa tiež výslovne dohodli, že žiadna nebude podporovať referendum o vystúpení z Únie.
Podľa zdrojov Deutsche Welle z prostredia rokovaní Slobodní tiež sľúbili, že podporia pokračovanie sankcií proti Rusku, aj keď majú dlhodobo k Moskve blízko a jeden z ich členov "dozeral" na zmanipulované referendum pri ruskom ovládnutí Krymu.
Vplyvné ministerstvá
Nie je teda jasné, aké časti kontroverzného programu sa Slobodným podarilo presadiť, keďže v súčasnosti budúci vládni politici najmä opakujú nekonkrétne frázy. Isté však je, že sa dostanú na vplyvné ministerstvá.
Budú mať svojich ľudí na ministerstve zahraničných vecí, obrany aj vnútra. Bude v nej sedieť aj neúspešný kandidát Slobodných na prezidenta spred roka a predseda parlamentu Norbert Hofer, ktorý povedie rezort infraštruktúry.
