BUDAPEŠŤ. Vstup do schengenského priestoru mal pre Maďarsko pred desiatimi rokmi aj zvláštny prínos, pretože sa zjednodušil kontakt materskej krajiny s Maďarmi žijúcimi na Slovensku a v Slovinsku.
Treba tiež spomenúť, že aj vďaka Schengenu sa začali Slováci z Bratislavy sťahovať za lacnejším bývaním do Maďarska, povedal v rozhovore pre TASR politológ Zoltán Kiszelly.
Obnovili sa prirodzené celky
"Bol to symbolický krok, ktorý európsku integráciu sprístupnil bežným občanom, uľahčil cestovanie nielen pre turistov, ale aj pre tých, čo cestovali kvôli zamestnaniu, a ani kamióny už nemuseli zastaviť na hraniciach, čo malo pozitívny vplyv aj na ekonomiku," zdôraznil politológ v súvislosti s tým, že 21. decembra 2007 sa schengenský priestor rozšíril o deväť krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004: Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Maďari si opäť pripomínajú Trianon, podľa zákona je to ich najväčšia tragédia Čítajte Podľa jeho slov bolo zvláštnym prínosom Schengenu pre Maďarsko to, že s Maďarmi žijúcimi v krajinách schengenského priestoru, na Slovensku a v Slovinsku, sa podstatne uľahčilo udržiavanie kontaktov.
"Vlastne sa opäť otvorili cesty odrezané Trianonskou mierovou zmluvou, obnovili sa tie prirodzené kultúrne a hospodárske celky, ktoré predtým existovali a ktoré boli pretrhané," dodal Kiszelly.
Ďalším prínosom Schengenu napríklad je, že z Bratislavy, ktorá je drahým mestom, sa mnohí občania Slovenska presťahovali za lacnejším bývaním do Maďarska, čím sa spustil prirodzený proces, aký vidíme napríklad vo vzťahoch Nemecka s Francúzskom či Švajčiarska s Nemeckom.
Migrácia mení situáciu
"Holanďania, Nemci a Rakúšania by ale chceli prehodnotiť schengenský systém, ktorý stojí pred vážnou výzvou spôsobenou migráciou. Vidíme, že v Nemecku a v Rakúsku aj po povolenom termíne robia kontroly na vnútorných hraniciach. Z tohto pohľadu schengenské členstvo nie je samozrejmým stavom, treba o neho znova a znova bojovať," upozornil politológ.
Na otázku perspektívy Schengenu Kiszelly zdôraznil, že krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) vyvíjajú spoločné snahy o jeho zachovanie, chcú v Bruseli dosiahnuť dodržiavanie existujúcich právnych noriem Európskej únie.
"Pružná solidarita, ktorá bola navrhnutá na bratislavskom summite počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, je presne o tom, o čom hovorí aj schengenský zákon, že treba chrániť vonkajšie hranice. Maďarsko, krajiny V4, ale už aj Rakúsko, chránia vonkajšie hranice vojakmi a policajtmi, aby bolo možné zachovať voľný vnútorný pohyb. Aj ostatné krajiny by mali vyvíjať podobné úsilie," uzavrel maďarský politológ.
