BRUSEL, BRATISLAVA. Britská premiérka Theresa Mayová si síce po piatku trochu vydýchla, no určite si uvedomuje, že tá najťažšia časť rokovaní o britskom odchode z Európskej únie ju ešte len čaká. A keby na to aj zabudla, okamžite to pripomenuli iní európski lídri.
„Je to síce dôležitý krok na ceste ku konečnej dohode, ale už to bude len ťažšie,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová po tom, ako lídri členských štátov na summite schválili posun v rokovaniach do takzvanej druhej fázy.
Doteraz sa hovorilo len o troch veciach, ktoré si ako podmienku určila Európska komisia – o právach občanov, o takzvanom účte za brexit a o hranici medzi Írskou republikou a Severným Írskom.
Čo vlastne chcete?
Briti však chcú rokovať najmä o budúcich obchodných vzťahoch, dočkajú sa od marca. Ešte predtým chce Brusel od Veľkej Británie počuť, ako si vlastne predstavuje budúce vzťahy. Zajedno v tomto teraz nie sú ani členovia vlády, nehovoriac o členoch vládnucej Konzervatívnej strany.
Nie je to len hranica, ale symbol mieru v Írsku. Preto ho brexit nemôže zničiť Čítajte Londýn má povedať, ktorá z ponúkaných možností je preň najprijateľnejšia, v hre sú v zásade dve, píše Economist.
Buď sa využije model Nórska, keď má krajina prístup na spoločný trh, musí dodržiavať bruselské regulácie, no nemôže o nich hlasovať. Práve táto neschopnosť rozhodovať o pravidlách prekáža zástancom takzvaného tvrdého brexitu.
Ďalším modelom môže byť Kanada, s ktorou Európska únia nedávno podpísala dohodu o voľnom obchode. Tá sa týka tovarov, no nie služieb, pričom služby tvoria až 70 percent britskej ekonomiky a štyridsať percent vývozu. Minister pre brexit David Davies už vyhlásil, že jemu by sa najviac páčil model "Kanada plus plus", mohlo by sa to teda týkať aj služieb.
