NAY PYI TAW, BRATISLAVA. Keď začul, že zo severu prichádza armáda, skočil 65-ročný farmár Kabir Ahmed do rieky. Podarilo sa mu zachrániť len dvoch synov – zvyšných osem členov rodiny mjanmarská armáda zabila.
„Hádzali deti do rieky. Skrýval som sa južne pri prúde. Všetkých zhromaždili a povedali im, aby odišli. Potom ich zastrelili,“ opisuje pre denník Guardian Ahmed z mjuanmarskej
dedinky Tula Toli. Len v tejto dedine mohli pri násilnostiach zomrieť tisíce ľudí.
Genocída, ktorú si nik nevšíma. Ako barmskí moslimovia utekajú pred vraždením Čítajte Údaje organizácie Lekári bez hraníc ukazujú, že medzi augustom a septembrom zahynulo v Mjanmarsku najmenej 6700 rohinských moslimov.
Armáda aj lokálne milície spálili ich dediny, vzali im majetky a mnohých zastrelili. Z postihnutého štátu Rakhin ušlo už viac ako 640-tisíc ľudí, mnohí sa snažia dostať do susedného Bangladéša.
Aj keď svetoví lídri násilie odsúdili a hovorí sa aj o etnických čistkách, vraždeniu zabrániť zatiaľ nevedia. Objavujú sa obavy, že Západ zareaguje podobne ako pri genocíde v Rwande – kým sa bude vraždiť, politici sa budú dohadovať o definíciách.
Vojna o termíny
V budove OSN v New Yorku sú tisícky dokumentov, ktoré podrobne popisujú masové vraždenie v Rwande a v Bosne. Každý deň a hodina je rozpísaná, v oboch prípadoch však OSN aj viaceré štáty zo začiatku odmietli hovoriť o genocíde. Dohovor OSN totiž nariaďuje v prípade rizika genocídy zasiahnuť a chrániť práva občanov.
