MOSKVA. Vysokopostavený riadiaci pracovník ruského závodu na spracovanie jadrového paliva Majak, ktorý bol podľa podozrení zdrojom zvýšenej úrovne rádioaktivity nad Európou na prelome septembra a októbra, v stredu pripustil, že zachytený rádioaktívny izotop sa dostáva do ovzdušia v rámci výrobného cyklu v závode - avšak dodal, že jeho úrovne sú zanedbateľné.
Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Za rádioaktivitu môže závod
Ruskí predstavitelia minulý mesiac hlásili vysoké úrovne ruténia s nukleónovým číslom 106 v ovzduší v oblastiach pri závode na spracovanie jadrového paliva Majak v pohorí Ural. Závod patrí štátnemu podniku Rosatom.
Záhadný rádioaktívny mrak prišiel z Uralu. Potvrdili to už aj Rusi Čítajte Tzv. rádioaktívny oblak bol predtým zachytený aj nad veľkou časťou Európy.
Organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace vtedy vyjadrila presvedčenie, že zdrojom úniku ruténia 106 mohol byť Majak, ale závod reagoval, že takýto izotop neextrahuje a už "mnoho rokov" nevykonáva ani žiadne iné operácie, ktoré by mohli viesť k jeho úniku.
Poradca generálneho riaditeľa závodu Jurij Mokrov v stredu na tlačovej konferencii vysielanej cez internet pripustil, že ruténium 106 sa bežne vyskytuje počas spracovania vyhoreného jadrového paliva.
Mokrov však trval na tom, že závod nebol zdrojom žiadneho veľkého úniku. Dodal, že Majak spomínaný izotop neprodukuje účelovo a emisie zo závodu sú také zanedbateľné, že "ich môžeme sledovať iba v komíne".
Emisie sú nižšie
Ruská komisia odborníkov poverená vyšetrením úniku neidentifikovala miesto, odkiaľ uvedený izotop pochádzal, ale vyhlásila, že mohol pochádzať zo satelitu, ktorý spadol z obežnej dráhy a rozpadol sa v atmosfére.
Komisia minulý týždeň oznámila, že pri dôkladnej kontrole v závode Majak a pri previerke jeho zamestnancov nezistila žiadne porušenia bezpečnostných predpisov.
"Vo vyhorenom jadrovom palive je ruténium a závod Majak ho počas svojej činnosti bežne nachádza," povedal Mokrov. Dodal, že "aktuálne emisie sú stovkykrát nižšie, než sú povolené úrovne".
Majak v Čeľabinskej oblasti bol v minulosti zodpovedný za najmenej dve veľké nehody spojené s únikom rádioaktivity. Jedna z nich patrí k najhorším jadrovým katastrofám na svete - stala sa 29. septembra 1957, keď vybuchla nádrž s vysoko rádioaktívnym odpadom.
Únik rádioaktivity vtedy kontaminoval územie s rozlohou 23-tisíc štvorcových kilometrov a prinútil úrady evakuovať 10-tisíc obyvateľov zo susedných regiónov, pripomenula agentúra AP.
