BRUSEL, BUDAPEŠŤ. Postoj Benátskej komisie k spornému ukrajinskému školskému zákonu je úplne jednoznačný: Kyjev musí splniť očakávania Európskej únie i Benátskej komisie, ak to s euroatlantickými integračnými snahami myslí vážne.
Podľa agentúry MTI to povedal v pondelok v Bruseli maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Nepodporia medzinárodné snahy
Maďarsko vetovalo zvolanie schôdzky NATO a Ukrajiny Čítajte Šéf maďarskej diplomacie zopakoval, že maďarská vláda očakáva od ukrajinskej vlády, že nebude obmedzovať už existujúce práva národnostných menšín, že bude s menšinami rokovať a že splní všetky odporúčania Benátskej komisie.
"Maďarsko nemôže podporiť snahy Ukrajiny na medzinárodnej scéne dovtedy, kým nedôjde v tejto oblasti k zmene," zdôraznil Szijjártó.
Susedia Ukrajiny majú právo kritizovať tamojší sporný školský zákon, ktorý výrazne okliešťuje práva národnostných menšín na výučbu v materinskom jazyku.
S odvolaním sa na vyhlásenie expertov z Rady Európy o tom v piatok (8.12.) informovala agentúra Reuters.
Len v ukrajinčine
Ukrajina má veľkú ruskú, maďarskú a rumunskú národnostnú menšinu. Schválenie kontroverznej školskej legislatívy z 5. septembra pobúrilo najmä Maďarsko, ktoré pohrozilo Ukrajine tým, že zablokuje snahy Kyjeva o integráciu do EÚ.
Ukrajina po ostrej kritike zo zahraničia zaslala túto spornú časť zákona na expertízu Benátskej komisii. Ide o renomovaný poradný orgán, ktorého rozhodnutia sa členské štáty Rady Európy zaväzujú rešpektovať.
Nový ukrajinský zákon o vzdelávaní, ktorý prezident Petro Porošenko podpísal 26. septembra, vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku.
Ide najmä o článok 7, v ktorom sa píše, že ukrajinský štát bude garantovať vzdelávanie od 5. triedy základnej školy len v ukrajinčine.
