Z Bejrútu od nášho redaktora Lukáša Onderčanina.
BEJRÚT. V palestínskom utečeneckom tábore Nahr el-Bared na severe Libanonu vás najskôr skontroluje libanonská armáda, až potom sa dostanete do rušnej uličky plnej obchodov, ale aj portrétov Jásira Arafata a palestínskych vlajok.
Muhammad Hadž Hussein tu strávil detstvo, potom roky pracoval v Dubaji.
Nebol tu ani vtedy, keď tábor kompletne zdevastovali boje medzi libanonskou armádou a ozbrojencami z hnutia Fatah al-Islam.
Dnes aj s rodinou žije v novom byte na mieste, kde stál ten starý, a dúfa, že raz sa presťahujú do Palestíny – v ktorej nikdy neboli.
„Každý by to chcel spraviť,“ hovorí. Stredajšie vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela však podľa neho túto možnosť – že raz bude existovať samostatný štát Palestína – ešte viac oddiali. „Je to zločin,“ krátko komentuje muž, sediac vo svojej obývačke.
Arabský Jeruzalem?
Libanon je rozlohou len o niečo väčší ako Banskobystrický kraj, no žije tu šesť miliónov ľudí.
Vyše milióna z toho tvoria utečenci zo Sýrie, ďalších 300-tisíc utečencov je z Palestíny. Len v tábore Nahr el-Bared ich žije asi desaťtisíc.
Väčšina sem prišla počas arabsko-izraelského konfliktu v roku 1948 a aj keď mali zostať len dočasne, dnes sa tábory zmenili na mestá.
Práve Libanon preto veľmi pozorne sledoval, čo Donald Trump v stredu večer povie.
