BRUSEL, VIEDEŇ. Pretrvávajúca a rozšírená diskriminácia, netolerancia a nenávisť v rámci členských krajín EÚ môže viesť k marginalizácii a odcudzeniu mnohých príslušníkov menšinových skupín, ktorí inak pociťujú silné väzby ku krajine, v ktorej žijú.
Uviedla to v stredu Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) s odvolaním sa na výsledky rozsiahleho opakovaného prieskumu.
Nechránia ľudí, ktorým by mali slúžiť
Riaditeľ agentúry Michael O"Flaherty v správe pre médiá uviedol, že takmer pred desaťročím FRA varovala pred existenciou rozsiahlej etnickej diskriminácie a nenávisti.
"Z nových výsledkov vyplýva, že naše právne predpisy a politiky nechránia dostatočne ľudí, ktorým by mali slúžiť," uviedol.
Podľa jeho slov sa každým prejavom diskriminácie a nenávisti narúša sociálna súdržnosť a vznikajú rozdiely, ktoré majú nepriaznivý vplyv na generácie a posilňujú odcudzenie, čo môže mať "ničivé dôsledky".
V správe o Druhom prieskume EÚ týkajúcom sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II) sa poukazuje na potrebu prijatia osobitných a dôraznejších opatrení, aby sa zabezpečila právna ochrana pred diskrimináciou a aj účinných sankcií.
Problémom je nájsť si prácu
Podľa správy nebolo nahlásených až 88 percent prípadov etnickej diskriminácie, 90 percent prípadov obťažovania motivovaného nenávisťou a 72 percent prípadov násilia motivovaného nenávisťou.
Preto je podľa FRA potrebné osloviť oveľa väčšie publikum s cieľom povzbudiť obete, aby takéto incidenty nahlasovali úradom. Tie zároveň potrebujú nástroje na účinné riešenie takýchto prípadov.
Medzi hlavné zistenia FRA patrí aj to, že 38 percent respondentov zažilo v uplynulých piatich rokoch diskrimináciu. Najviac postihnutí boli Severoafričania (45 percent), Rómovia (41 percent) a subsaharskí Afričania (39 percent). Najväčšia diskriminácia bola v oblasti hľadania si práce (29 percent).
V uplynulom roku sa 31 percent opýtaných z radov prisťahovalcov druhej generácie stretlo s obťažovaním motivovaným nenávisťou. Až polovica z nich zažila obťažovanie v danom roku najmenej šesťkrát.
Nižšie šance na úspech
FRA tiež upozornila, že vyššie sekundárne vzdelanie dosiahlo menej príslušníkov menšín (61 percent) ako v celkovej populácii (74 percent), čo znižuje ich šance na uplatnenie trhu práce.
Išlo v poradí o druhý prieskum o menšinách a migrantoch, ktorý realizovala Agentúra pre základné práva so sídlom vo Viedni.
V prieskume sa kládli otázky o skúsenostiach s diskrimináciou, obťažovaním, policajnými kontrolami a informovanosťou o právach, ako aj o známkach integrácie, akou sú pocit spolupatričnosti a dôvera vo verejné inštitúcie a o otvorenosti voči iným skupinám.
Do prieskumu vo všetkých 28 členských krajinách EÚ sa zapojilo 25.500 osôb z radov prisťahovalcov alebo etnických menšín vrátane Rómov a Rusov. Prvý podobný prieskum uskutočnila agentúra v roku 2008.
