LONDÝN, BRATISLAVA. Kto bude v kŕdli detí, ktoré odprevadia princa Harryho a jeho budúcu manželku v máji k oltáru? Budú to deti princa Williama a Kate George a Charlotte? Sú na to už dosť veľké?
Odpoveďou je áno, hlásia v týchto dňoch britské médiá. A pridávajú ďalšie podrobnosti o budúcoročnej kráľovskej svadbe, ktorej bude predchádzať narodenie tretieho dieťaťa následníka trónu Williama. Briti sú z nekonečných správ o brexite unavení a tak si našli niečo, na čo sa môžu kolektívne tešiť.
A popritom sa v Bruseli odohralo stretnutie, ktoré môže mať na budúcnosť krajiny obrovský vplyv. Premiérka Theresa Mayová sa s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom nedohodla na posune v rokovaniach o odchode z Európskej únie a stále tak hrozí, že Briti odídu bez dohody. Neplánovane sa tak znovu stretnú ešte tento týždeň a budú pokračovať v rokovaniach.
Mayovú a Junckera čaká najdrahší obed v histórii. Pôjde o desiatky miliárd Čítajte V starobylej budove
Základy Westminsterského paláca, v ktorom sídli britský parlament, postavili ešte v roku 1016. Má štyri kilometre chodieb so stovkami miestností. V týchto priestoroch sa zatiaľ kráľovská svadba až tak nerieši, pre poslancov ostáva prioritou brexit.
Čo ďalej
- Juncker bude s Mayovou znovu rokovať ešte tento týždeň.
- Prípadný posun v rokovaniach musia na summite 14. a 15. decembra odobriť európski lídri.
- Rokovania o obchode by sa mohli začať koncom zimy.
- Mali by byť ukončené do jesene, konečná dohoda musí prejsť parlamentmi členských štátov.
- Briti odídu v marci 2019, dúfajú, že sa im podarí vyrokovať dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého by ešte mali prístup na spoločný trh.
- Úplne by sa od Únie mali oddeliť v marci 2021.
„Je to tu síce malé, ale považujem za česť pracovať v takejto starobylej budove,“ víta vo svojej kancelárii veľkej niekoľko štvorcových metrov novinárov zo SME a z RTVS poslanec David Jones.
Je konzervatívec, pred referendom o brexite v roku 2016 viedol vo svojom Walese kampaň za odchod, po ňom sa stal dvojkou na novovytvorenom ministerstve pre brexit. Vo funkcii skončil po júnových voľbách.
V britskej politike je považovaný za zanieteného euroskeptika, zástancu jasného brexitu, teda vystúpenia zo spoločného trhu, z colnej únie aj spod jurisdikcie európskych súdov. Nepáči sa mu ani myšlienka, že Británia by aj po odchode mala prispievať do európskeho rozpočtu.
„Nechápem, prečo by sme mali po odchode z Únie niečo platiť do európskeho rozpočtu. Ani keď ste členom golfového klubu a rozhodnete sa odísť, nečaká sa od vás, že budete naďalej prispievať,“ hovorí.
Zaplatenie takzvaného účtu za brexit je pritom jednou z hlavných podmienok Bruselu, hovorí sa približne o 50 miliardách eur za záväzky z minulosti, napríklad pri eurofondoch alebo pri penziách úradníkov, ktorým na ne Brusel prispieva z úniového rozpočtu.
Jonesovi sa tento postup nepáči, no nehovorí jasne, že proti nemu zahlasuje v parlamente. Najprv chce vidieť, čo „za to Brusel ponúkne“.
Citlivé Írsko
Druhou podmienkou posunu v rokovaniach bola ochrana práv občanov členských štátov Európskej únie v Británii a naopak. Na tomto sa dohodli už dávnejšie, Londýn ručí cudzincom, ktorí už v Británii žijú, že budú môcť ostať, no pre tých, ktorí prídu po marci 2019, sa to môže zmeniť.
