DHÁKA. Pápež František odcestoval v sobotu z Dháky naspäť do Ríma a ukončil tak šesťdňovú návštevu Mjanmarska a Bangladéša v období, keď zasiahla tieto krajiny jedna z najväčších utečeneckých kríz súčasného sveta.
Agentúra DPA informovala, že najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi sa rozlúčil s bangladéšskym ministrom zahraničných vecí Abúlom Hasanom Mahmúdom Alím na letisku blízko hlavného mesta po tom, ako absolvoval záverečný bod svojho programu, ktorým bolo vystúpenie pred mladými ľuďmi v miestnej cirkevnej škole Notre Dame College.
"Nehovorme o Rohingoch nahlas"
František predtým v Dháke okrem iného uznal utrpenie, ktorému sú vystavení Rohingovia, utekajúci po státisícoch do Bangladéša zo susedného Mjanmarska.
"Prítomnosť Boha sa dnes nazýva aj Rohingovia," povedal pápež na piatkovom medzináboženskom obrade, na ktorom sa zúčastnili v malom počte aj príslušníci tohto moslimského etnika. Vyzval tiež medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo rozhodné kroky na ukončenie súčasnej utečeneckej krízy.
Od konca augusta ušlo do Bangladéša takmer 620.000 Rohingov z mjanmarského Jakchainského štátu. Mjanmarská armáda popiera, že by boli príslušníci tejto menšiny vystavení útokom alebo vyháňaní z krajiny.
Počas pobytu v Mjanmarsku pápežovi radili nezmieňovať sa priamo o Rohingoch, keďže medzi tamojšími obyvateľmi táto menšina nie je uznávaná a býva označovaná ako Bengálci, čo vyjadruje presvedčenie, že prenikla na mjanmarské územie z Bangladéša.
Odovzdať posolstvo
Na záver svojej ázijskej cesty František v sobotu varoval katolíckych kňazov a rehoľníčky v Dháke pred "duchom ohovárania", ktorý podľa neho narúša súzvuk v náboženskom spoločenstve a predstavuje "istý druh terorizmu".
Na stretnutí s približne 10.000 mladými Bangladéšanmi následne upozornil na nebezpečenstvá spojené s ignorovaním okolitého sveta.
Františkova návšteva Mjanmarska bola vôbec prvým prípadom, keď táto prevažne budhistická krajina privítala na svojom území hlavu katolíckej cirkvi. Moslimský Bangladéš zase navštívil v minulosti len pápež Ján Pavol II. V oboch krajinách žije len malá katolícka menšina.
Podľa vyhlásenia Vatikánu bolo cieľom Františka odovzdať posolstvo "zmierenia, pokoja a odpustenia".
