BRUSEL, BRATISLAVA. Jeden z najhlasnejších obhajcov brexitu Nigel Farage je už v podstate len bizarnou postavou bez vplyvu, strana Marine Le Penovej je v rozklade a ani Geertovi Wildersovi nevyšla snaha o ovládnutie Holandska.
Kým populisti v západnej Európe strácajú, iný príbeh sa odohráva na východe Európskej únie, píše denník New York Times.
„Všetky štyri krajiny východnej časti Európskej únie, ktoré vyvolávajú v starých členoch obavy – Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko – majú na čele vlád populistov nejakého druhu,“ píše denník.
Má médiá aj veľkofirmu, teraz chce celý štát. Otázky a odpovede o českej demokracii Čítajte V analýze zdôrazňuje, že populizmus nemá jednotnú podobu, aj keď všetky jeho súčasné verzie v Európe odmietajú moslimskú imigráciu.
Výsledkom ich úspechu je, že tradičné demokratické strany nevedia zostaviť vládu.
Každý je iný, každý je populista
O jeho rôznych podobách pre New York Times hovorí aj český analytik Jiří Pehe. Maďarský premiér Viktor Orbán je podľa neho pravicový nacionalista, slovenský premiér Robert Fico ľavicový populista.
Jaroslaw Kaczynski, ktorý z úzadia kontroluje poľskú vládu, je podľa Peheho „ideológom posadnutým Ruskom a smrťou svojho brata, exprezidenta Lecha Kaczynského“.
Budúci český premiér Andrej Babiš má zas podľa neho najbližšie k Donaldovi Trumpovi alebo Silviovi Berlusconimu. Aj on sľubuje, že krajinu zbaví korupcie a povedie ju ako firmu.
Ako sa z Orbána stáva diktátor? Otázky a odpovede o maďarskej demokracii Čítajte Babiš nemá jasnú ideológiu, hovorí pre New York Times slovenský analytik Tomáš Valášek, ktorý v súčasnosti vedie bruselský think-tank Carnegie Europe.
„Rozhodol sa kandidovať, lebo mal pocit, že česká spoločnosť je zlomená, neefektívna a dala by sa spravovať lepšie,“ tvrdí.
Očakáva, že bude postupne meniť postoje, ako to robil Fico. Aj slovenský premiér začínal ako kritik Európskej únie, ale postupne sa stal zástancom členstva v bloku. A to aj napriek tomu, že rovnako ako ostatní lídri v regióne kritizoval rozdelenie žiadateľov o azyl podľa celoeurópskych kvót.
Politológ z Masarykovej univerzity v Brne Miroslav Mareš pripomína, že aj keď do strednej Európy veľa utečencov v posledných rokoch neprišlo, všetci víťazní kandidáti bodujú protiimigrantskou rétorikou.
Téma je vždy iná
V každej krajine regiónu cítiť nespokojnosť s nejakým problémom, no ten problém je všade iný, zdôrazňuje Norman Davies, odborník na históriu strednej Európy z Cambridgeskej univerzity.
V Poľsku vládne muž, ktorý si kariéru postavil na smrti brata. Otázky a odpovede o poľskej demokracii Čítajte „Veľká časť populácie v každej z týchto krajín má pocit, že ich o niečo okradli, zaviedli ich alebo podviedli,“ hovorí Davies.
Američania sa napríklad obávajú rastúceho vplyvu Číny, Briti spomínajú na slávne dni svojho impéria, „v bývalom sovietskom bloku prevláda pocit, že slobodu, ktorú krajiny dostali v roku 1989, nevyužili naplno“.
Nikomu sa podľa Daviesa necnie priamo za komunizmom, ale „nepáči sa im, na akom základe vznikli nové pomery a že väčšinu výhod si pre seba zobrala úzka elita“.
Ľudia takisto veria, alebo sa im snažia nahovoriť, že „sú obkľúčení nepriateľmi, či už zvonku – väčšinou sa spomína Nemecko či Rusko – alebo zvnútra.
A práve rozdielnosť jednotlivých krajín je podľa neho príčinou, prečo nevznikne jednotné stredoeurópske populistické hnutie, ktoré by sa mohlo rozšíriť aj do iných častí sveta.
