BRUSEL. Vojny môžu byť vzhľadom na nové technológie v budúcnosti oveľa rýchlejšie a ničivejšie, uviedol bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO a v súčasnosti riaditeľ inštitútu Carnegie Europe Tomáš Valášek.
Je členom riadiaceho výboru Iniciatívy GLOBSEC pre adaptáciu NATO (GNAI), ktorý v pondelok v Bruseli predložil médiám správu o modernizácii Aliancie a jej adaptácii na nové výzvy vo svete.
Trvalý mier nevypukol
Bruselské stretnutie nadväzovalo na podujatie GLOBSEC 2017 z mája tohto roku v Bratislave, ktoré predostrelo iniciatívy zamerané na budúcnosť Aliancie, respektíve výzvy, ktorým by toto obranné zoskupenie malo čeliť v nadchádzajúcich rokoch.

Podľa Valášeka je úlohou Aliancie dokončiť procesy rozbehnuté v roku 2014 - to je adaptácia nielen na novú hrozbu na východe, ale aj na novú hrozbu z juhu.
Pripomenul, že v tom roku nerezonovala len Ukrajina, ale Islamský štát dobyl sýrsku Rakku, iracký Mósul a prvý raz sa objavil aj ako hrozba pre Európanov vo forme bojovníkov vracajúcich sa z bojiska, ktorí spáchali útoky či v Paríži, Berlíne a inde.
"Bohužiaľ, žiadny trvalý mier nevypukol a treba sa pripraviť aj na možnosť konfliktu. Tým spúšťačom bola anexia Krymu a agresia voči východnej Ukrajine," uviedol v rozhovore pre TASR Valášek s tým, že v NATO sú dva rôzne názory.
Niektoré krajiny tvrdia, že to, čo sa deje na východe, má NATO už viac-menej pod kontrolou a teraz sa treba sústrediť na hrozby z juhu.
Technológie zmenia vojny
Podľa bývalého slovenského veľvyslanca pri NATO sa však adaptácia na situáciu na východe zďaleka ešte neskončila.
Uviedol, že si je treba dobre premyslieť, ako prehĺbiť možnosti posilnenia či prevezenia jednotiek a techniky z USA či Kanady do Európy v čase krízy.
Pripomenul aj nové výzvy do nasledujúcich rokov ohľadne nových technológií a umelej inteligencie - čo to bude pre Alianciu znamenať, keď sa takéto technológie dostanú do zbraňových arzenálov.
"Už teraz sa vyvíjajú technológie, ktoré dosť zásadným spôsobom zmenia, ako budú vyzerať konflikty a vojny v budúcnosti. Budú zrejme oveľa viac automatizované, budú sa oveľa viac spoliehať na algoritmy a na samostatne fungujúce drony a oveľa menej na ľudí. Vojny môžu byť oveľa rýchlejšie a ničivejšie," dodal Valášek, podľa ktorého si krajiny začínajú uvedomovať, že tento svet nie ani zďaleka taký pokojný a mierumilovný, a výdavky na obranu medziiným aj na Slovensku začali od roku 2014 narastať.
Loading
...
Predbehnú nás iní
Na potrebu investovania do nových technológií upozornil v Bruseli aj prezident medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC a zároveň jeden z jej zakladateľov Róbert Vass.

"Jedno z našich konkrétnych odporúčaní sa týka umelej inteligencie, pretože si myslíme, že pokiaľ nepodchytíme investície, ktoré idú do umelej inteligencie, tak iné štáty nás môžu predbehnúť," povedal pre TASR.
Pripomenul, že v súčasnosti ide najviac investícií súvisiacich s obranou a bezpečnosťou do umelej inteligencie v Spojených štátoch a hneď za nimi je Rusko a Čína.
"Myslím si, že tu by mala Severoatlantická aliancia zabrať," konštatoval.
Mnohé západoeurópske krajiny sa podľa Vassa tešia, že nové myšlienky prichádzajú zo strednej Európy a zo Slovenska.
Uviedol, že je to prvý raz, keď takúto veľkú transatlantickú štúdiu dáva dokopy stredoeurópsky think-tank, ktorý dokázal združiť pod svojou značkou naozaj významných ľudí.
"Keby sme skombinovali skúsenosti, ktoré tá naša riadiaca komisia má, tak je to viac ako 300 rokov naozaj špičkových skúseností z rôznych oblastí obrany a bezpečnosti a NATO," dodal s tým, že značku GLOBSEC rešpektujú nielen v strednej Európe, ale aj v centrále NATO, v USA a v jednotlivých členských krajinách.