MINSK. Tri desaťročia po jadrovej katastrofe v Černobyle stavia Bielorusko svoju prvú jadrovú elektráreň, navrhnutú a financovanú Ruskom. Na severozápade krajiny, asi 15 kilometrov od litovských hraníc, vstupuje do záverečnej fázy stavba jadrovej elektrárne Ostrovec: dva reaktory, každý s výkonom 1200 megawattov, majú byť spustené v rokoch 2019 a 2020.
Stavbu úzkostlivo, ale bezmocne sleduje susedná Litva, upozornila agentúra AFP .
Spomienka na Černobyľ
Projekt, schválený vládou v roku 2008 a uskutočňovaný ruskú jadrovou korporáciou Rosatom, predstavuje investíciu za 11 miliárd dolárov, z ktorých desať pochádza z ruského úveru.
Projekt oživil nepríjemné spomienky v krajine, kde štvrtinu územia postihol výbuch reaktora sovietskej jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine v roku 1986.
"Keď sme sa dozvedeli, že nám majú pod oknami postaviť jadrovú elektráreň, dostali sme strach," povedala Nina Rybiková, ktorá patrí medzi desiatky tisíc ľudí evakuovaných z postihnutých oblastí pred 30 rokmi.
"Ale strach je preč: presvedčili nás, že stavba využíva najmodernejšie technológie a všetko je pod kontrolou," uisťuje táto spisovateľka a novinárka. "Dokonca aj tí, ktorí zbierali podpisy proti stavbe, sa starajú, aby ich zamestnali," dodala.
Obavy o jadrovú bezpečnosť, ktoré sa po havárii japonskej jadrovej elektrárne Fukušima v roku 2011 ešte znásobili, sa úrady a ruský výrobca snaží rozptýliť.
Ruská korporácia predstavuje svoje reaktory tretej generácie ako "najmodernejšie na svete", spĺňajúce "všetky medzinárodné normy".
Podľa bieloruskej sociologičky Jeleny Martiščenkovej v súčasnosti jadrovú energiu podporuje polovica bieloruského obyvateľstva a tento podiel v okrese Ostrovec stúpa na 65 percent.
Dvadsať kilometrov od Únie
Na druhej strane veľmi blízko za hranicami s Litvou nie je tento optimizmus ani zďaleka zdieľaný. Vilnius kritizuje projekt "porušujúci medzinárodné požiadavky na jadrovú a environmentálnu bezpečnosť len 20 kilometrov od hraníc Európskej únie a len 40 kilometrov od litovského hlavného mesta". Tieto obvinenia druhá strana popiera.
Hovorkyňa litovského ministerstva zahraničných vecí Rasa Jakilaitiené obviňuje Minsk, že sa "snaží skryť", "poprieť" či minimalizovať "prinajmenšom šesť incidentov". Pobaltská krajina sa podľa svojho ministerstva energetiky postarala, aby sa "žiadna elektrina" z bieloruskej elektrárne nemohla dostať na litovský - a tým pádom ani na európsky - trh.
To predstavuje poriadnu prekážku pre dôležitú časť produkcie elektrárne v Bielorusku s menej ako desiatimi miliónmi obyvateľov, ktorá preto uvažuje, že prenesie svoje továrne na nočnú prevádzku, aby spotrebovávali vyrobenú energiu. Ďalšie nevyriešený problém predstavuje spracovanie rádioaktívneho odpadu. Vláda v Minsku tvrdí, že na tom pracuje.
Bielorusko ako rukojemník
Projekt, ohlásený v roku 2011, predstavoval hlavne spôsob, akým Vladimir Putin presadzuje ruské hospodárske záujmy v postsovietskom priestore, a to tým, že pribehol pomôcť bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, čeliacemu vážnej hospodárskej kríze a západným sankciám pre potláčanie opozície.
Za menej zložitých okolností po nedávnom zrušení európskych sankcií - po oslobodení Lukašenkových odporcov - Minsk vníma projekt hlavne ako spôsob, ako znížiť závislosť od ruského plynu, ktorý používa na výrobu elektriny.
Moskva niekoľkokrát využila dodávky ropy a zemného plynu ako páku na presadenie svojho vplyvu voči Bielorusku alebo iným susedom.
"To je kľúčová otázka energetickej bezpečnosti: závislosť na jednej krajine, zvlášť keď táto krajina siaha po obmedzovaní dodávok," uviedol jadrový expert Aljaksandr Michalevič z bieloruskej akadémie vied počas konferencie v Minsku.
Nová elektráreň, ktorá pokryje viac ako štvrtinu bieloruskej spotreby, podľa neho umožní Minsku znížiť dovoz ruského zemného plynu o štvrtinu, ako aj znížiť cenu elektriny.
Loading
...
