Na Slovensku sa smerovanie k jadru berie ako konečné rozhodnutie. Šéf Komisie Jean-Claude Juncker však na jar predstavil päť scenárov, sú ostatné definitívne mimo hry? Nie je možné, že by sa štáty dohodli na menšej spolupráci alebo by zachovali súčasný stav?
„Diskusia práve prebieha, diskusiu o jadre by som označil za mediálnu skratku. V jadre už sme, sme v eurozóne, v Schengene.
Ide o to, či chceme byť medzi tými, ktorí sa ťahajú dopredu, alebo medzi tými, ktorí budú stáť vzadu. Som rád, že naši traja ústavní činitelia jasne povedali, že Slovensko chce byť medzi krajinami, ktoré idú rýchlejšie dopredu. Únia sa bude meniť, ide o to, akým spôsobom. Juncker vo svojom septembrovom prejave zdôraznil, že potrebujeme jednotu.“
Nie je táto jednota opak myšlienky jadra?
Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti o strate agentúry Čítajte „Nie, mali by sme postupovať spoločne, ale ak niekto nemá záujem pokračovať, nemal by brzdiť ostatných. To sa už deje pri úrade európskeho prokurátora, na ktorom sa zúčastňuje dvadsať krajín, alebo pri spoločnej obrane.“
Bude možné povedať, že Slovensko si zoberie len výhodné veci a ostatné odmietne?
„V niektorých oblastiach sa to môže stať. Už pred vstupom do Únie aj potom nám však vždy pomohlo, ak sme sa viac integrovali. Menili sme demokratické inštitúcie, legislatívu, hospodárstvo, vďaka čomu sme sa stali členom skupiny vyspelých európskych krajín.“
Na druhej strane sa dá spomenúť euroval, kam Slovensko poslalo peniaze vo forme záruk, alebo otázka kvót na žiadateľov o azyl, proti čomu Slovensko podávalo žalobu. Nie každá integrácia je považovaná za výhodnú.
„Konkrétne k eurovalu by som povedal, že pre Slovensko to bolo výhodné. Aj vďaka eurovalu nepadli problémové krajiny, udržala sa eurozóna a Slovensko si môže požičiavať za lepšie úroky, ako by to bolo bez stabilizácie meny. Občania zas vidia, že aj hypotéky nikdy neboli také lacné.
Dušan Chrenek
- Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku vedie od roku 2012, z funkcie odchádza na konci tohto roka. Predtým sa v štruktúrach Komisie venoval poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka, podieľal sa na rokovaniach o vstupe Slovenska do Európskej únie, pôsobil aj v slovenskej diplomacii.
Do Grécka sme pritom neposlali ani euro, prispeli sme do eurovalu 660 miliónmi eur, ale tie peniaze tam ostávajú.
Aj pre Slovensko je teda dobré, že nepočúvalo niektorých kuvikov, ale zapojilo sa do eurovalu. Vždy je lepšie, ak Slovensko solidaritu dostáva a dokáže ju aj dať.
Európska únia nie je o excelovskej tabuľke, je o tom, že spolu dokážeme viac.
Európa je stále lídrom v obchode, je najväčšou ekonomikou, najviac investícií do Európy prichádza, najviac investícií z Európy odchádza do iných častí sveta.
Neplatí, že by Európa bola ekonomickou veľmocou bez silnej diplomacie, Európa je silná a pracuje sa na tom, aby bola ešte silnejšia.“
Štáty V4 spoločne odmietli kvóty na žiadateľov o azyl. Keď tento rok prišla vyhrážka budúcou žalobou, Slovensko ju nedostalo. Prečo?
